Banská Bystrica - Na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici otvorili poslanci po čase znova háklivú tému - bezdomovci. Po diskusii prijalo MsZ uznesenie, ktorým uložilo sociálnej komisii posúdiť problém bezdomovcov na území mesta Banská Bystrica a o možnom riešení informovať poslancov na najbližšom, októbrovom zasadnutí.
Ako nás informoval poslanec Miroslav Toman, impulzom pre obnovenie diskusie o bezdomovcoch bol prípad jedného banskobystrického bezdomovca O. Luptaka, ktorého naposledy hospitalizovali na geriatrickom oddelení Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Za normálnych okolností by odtiaľ išiel späť na ulicu alebo do nejakého zariadenia, čo by už muselo riešiť sociálne oddelenie mestského úradu. Jeho zdravotný stav bol však taký, že mu už nepomohli ani lekári a pred pár dňami zomrel. Poslanec Toman nám opísal ako sa naposledy stretol s pánom Luptákom. V sobotu 7. septembra podvečer mu priateľ, rovnako poslanec mestského zastupiteľstva, zatelefonoval, že jeden z obyvateľov ho zavolal k mužovi sediacom na invalidnom vozíku, ktorý je už vyše týždňa pri obchodnom stredisku na jednom banskobystrickom sídlisku. Nikto mu vraj nedokáže pomôcť.
"Sadol som do auta a išiel na miesto. Pohľad na človeka schúleného v invalidnom vozíku so spustenými pneumatikami bol šokujúci. Ošumelý muž okolo šesťdesiatky sa takmer nehýbal, bol bez topánok, okolo sa šíril neznesiteľný zápach ľudských výkalov. Pod vozíkom sa povaľovala prázdna fľaša od piva, zbytky potravín a ohorky cigariet. Od volajúceho miestneho občana som sa dozvedel, že takto to vyzerá už vyše týždňa, ale nenašiel sa nikto, kto by vyriešil túto absurdnú situáciu," popísal Miroslav Toman.
Z rozprávania miestnych údajne vyplynulo, že tam už boli mestskí policajti a aj primátor, ale nič sa neudialo. Predavači z blízkeho obchodného centra poskytli tomuto úbožiakovi potraviny, okoloidúci sa však pre silný zápach tomuto miestu vyhýbali. Ako vysvetlil poslanec Toman, ustarostený miestny občan už niekoľko nocí nemohol spať, pretože nikto nereagoval na jeho snahy pomôcť nešťastníkovi a on si zaťažil svoje svedomie starosťou o osud iného.
"Situácia bola vážna, pretože z toho miesta sa nepohol už vyše týždňa. Rozmýšľali sme o sociálnych ústavoch a charite, nakoniec sa však rozhodli ísť hľadať pomoc do nemocnice. Dozvedeli sme sa otrasné skutočnosti. Postihnutého bezdomovca tu poznali, už niekoľkokrát ho priviezla záchranná služba a po nevyhnutnej hygienickej očiste a lekárskom ošetrení ho prepustili. Nemohol chodiť, trpel bronchitídou. Predtým býval v ubytovniach Červeného kríža, ale pre svoju neprispôsobivú povahu odtiaľ vždy odišiel a zdržiava sa na rôznych verejných priestranstvách v meste. Podobných prípadov majú takmer na dennom poriadku, najmä pred zimou. Rovnako im sem vozia aj opilcov, pretože už dávno neexistujú záchytky," pokračoval M. Toman.
Je všeobecne známe, že niektorí to aj zneužívajú. V nemocnici dostanú kompletné ošetrenie, pri podozrení z úrazu aj pomocou prístroja CT, na čo čakajú iní pacienti platiaci si poistné aj niekoľko týždňov. V prípade hospitalizácie dostanú bezdomovci aj teplú stravu, pri odchode dokonca obnosené šatstvo. "Po ošetrení sa bezdomovci opäť dostanú na ulicu alebo do kanálov, pokiaľ ich z tohto bludného kruhu nevyslobodí milosrdná smrť. Prečo na tento problém už dávno neupozornili samotní lekári, ktorí tvoria v banskobystrickom parlamente takmer štvrtinu poslancov, prečo aj toto nie je témou volebných programov politikov, ktorí sa tak radi hrdia svojím sociálnym cítením," konštatoval M. Toman. Postihnutého bezdomovca sediaceho už vyše týždňa vonku na invalidnom vozíku napokon previezli sanitkou do nemocnice.
(ekč)
