Konečne sme sa ho dočkali. Väčšina z nás ho síce nemá rada a poverčiví dokonca každý rok obetujú dva-tri dni dovolenky, aby nemuseli vôbec vychádzať z domu. Ale aj my ostatní aspoň v kútiku duše niekedy zaváhame. Čo ak na "tom" predsa len niečo bude...?
Pretože väčšinou ide o pracovný deň, občas sa zmeníme na "poverčivých" všetci, a ak sa nám čo-to nevydarí, ochotne nám poslúži ako dobrá výhovorka. Veď kto by už neuveril, že všetko zlé má v tento deň na svedomí práve on? Čo tam po tom, že tragédie na cestách sa stávajú počas celého roka, že aj inokedy nám to nejde práve najlepšie v práci, škole, či v osobnom živote. Väčšina z nás naň iste nezmenila názor ani potom, čo celkom určite nemal prsty v povodniach v Čiernom Balogu, Ľubietovej ani v Brezne. Na druhej strane je síce pravda, že nebol ani pri triumfe našich hokejistov na majstrovstvách sveta vo Švédsku, ale pravdou je aj to, že nič spoločné nemá ani s ich neúspechom na olympiáde. Teda okrem tej nešťastnej trinástky, na ktorej vtedy skončili.
Pri pohľade do kalendára sa ani veriť nechce, že v tomto roku prichádza po prvý raz až v septembri. Veď katastrôf sme už zažili viac ako dosť. Iste si to uvedomil aj predseda parlamentu, ktorý vraj chcel voľby do národnej rady pôvodne vyhlásiť práve na tento deň. Napokon však podľahol tlaku lobistických skupín a termín posunul o týždeň. Vraj, ktože by už išiel voliť v piatok trinásteho? Ajhľa, poverčivosť na najvyšších miestach! A nás ostatných môže tešiť, že piatok trinásteho nás síce navštívi aj v decembri, ale na budúci rok kvôli nemu stačí z dovolenky obetovať len jediný deň...
Milan Kelemen
