Polomka - Cez víkend sa v horehronskej obci Polomka uskutočnil II. ročník pretekov v parkúrovom jazdení o Cenu obce. V sobotu sa v športovom areáli zišlo 32 koní z celého Slovenska na drezúrnych disciplínach, v nedeľu však, pre obecenstvo atratívnejších parkúrových skokoch až dvojnásobne viac. Ako tvrdí organizátorka pretekov Eva Nováčková z Jazdeckého klubu v Polomke-Hámor, kone by bez drezúry neskákali.
Za sedemročnú existenciu zaznamenal jej jazdecký klub výborné výsledky a len za posledné dva roky zorganizoval osem závodov, z toho i Majstrovstvá stredoslovenskej oblasti či štýlové preteky v parkúroch s celoslovenskou účasťou. Snaží sa vytvárať tradíciu takýchto pretekov, pričom účasť na každých sa pohybuje nad 80 koní. Víkendové jej pomohla zorganizovať obec a ako E. Nováčková povedala, keby takých starostov ako je polomský František Ďurčenka bolo viac, určite by sa aj iné obce zviditeľnovali atraktívnymi a zaujímavými akciami. Ich vzájomná spolupráca je vynikajúca. "Starosta urobil jednu geniálnu vec. Založil klub priateľov koní, ktorý zahrňuje drezúrnych jazdcov, parkúrových, ťažné kone, rodeových jazdcov a všetci si navzájom pomáhame", dodala.
Drezúrové súťaže pozostávali z predvádzania predpísaných cvikov ako krátky či stredný klus, ustupovanie do boku alebo preskakovanie z jednej nohy na druhú v cvale, a pod. Na skokových súťažiach museli pretekári zdolať asi desať prekážok v rôznych výškach. Prvý parkúr bol 100-centimetrový, druhý 110 cm, jeden dvojskok a trojskok, pričom hlavná cena bol parkúr 120 centimetrov vysoký, jeden dvojskok a trojskok.
Podľa E. Nováčkovej, ktorá takisto súťažila v drezúre, pre úspech je najdôležitejšia psychická a fyzická súhra medzi koňom a jazdcom. "Skáče kôň a nie jazdec, ako sa mylne niektorí domnievajú." Ako vysvetlila, žiaľ, väčšinou fyzická súhra existuje, ale podceňuje sa psychika koní. Urýchľujú ich za každú cenu, a pritom k nim treba mať osobitý prístup. "Som zástancom prirodzeného jazdenia lebo i kôň má svoju dušu. Aj jeho môže niečo bolieť a skúsený jazdec si najprv zistí, čo to je."
Kone sú finančne náročným koníčkom. Je to však márne, ak má človek dostatok peňazí a chýba mu trpezlivosť. E. Nováčková je prekvapená z toho, že rodičia nevedú svoje deti k vzťahu k zvieratám. Zo skúsenosti hovorí, že o kone majú záujem ľudia z mesta. Ona sama pripravuje štyroch jazdcov, ktorí dochádzajú napríklad aj z Liptovskémo Mikuláša či Prešova. "Nie je problém v peniazoch alebo vo vzťahoch. Aj deti menej solventných rodičov môžu jazdiť, ak si to odrobia, ale nechcú." Mesačne ju stojí starostlivosť o jedného koňa okolo troch tisíc korún, v klube ich má sedem. Keby nežili z manželovej firmy a nepomáhal jej, asi by s tým už bola dávno skončila.
Ak si niekto myslí, že sa v tejto oblasti točia veľké peniaze, je na omyle. Na celom Slovensku je zhruba dvesto jazdeckých klubov. Z toho na strednom asi 50 a len licenčné poplatky ich stoja 487 tisíc korún. "Všetky peniaze išli do Bratislavy, kde je sídlo Slovenskej jazdeckej federácie. Späť na stredné Slovensko sa dostalo iba 17 tisíc korún a zvyšok zostal v Bratislave. Z tejto sumy neurobíte nič, žiadne majstrovské súťaže. Som vďačná, ak príde do môjho klubu aspoň almužna v podobe troch tisíc korún," dodala E. Nováčková.
Erika Krčová
