V citovanom článku sa konštatuje, že prednosta MsÚ v Banskej Bystrici má do konca septembra tohto roku dopracovať pasportizáciu pamätníkov, pamätných tabúľ a umeleckých objektov na území mesta a navrhnúť, koľko financií je potrebné vyčleniť v rozpočte na budúci rok na ich najnutnejšiu údržbu. Okrem tejto konštatačnej časti sa v článku uvádza, že prevažná väčšina z týchto diel je v uspokojivom stave.
Dovolím si s týmto tvrdením polemizovať a konkrétnymi príkladmi uviesť stav výtvarno-umeleckých hodnôt do reálneho, skutočnosti zodpovedajúceho stavu. Začnem fontánami, ktoré mali v mestských interiéroch historicky nezastupiteľné miesto. Bývalá svietiaca farebná fontána v predpolí Národného domu prešla vývojom od pôvodného uvedeného architektonického výrazu, ktorý vystriedala keramická fontána výtvarníka Sušienku až po dnešný stav, v ktorom dominujú oblé kamene s obtekajúcou mútnou vodou. Tento jednoznačne negatívny vývoj od kvality architektonicko-výtvarného diela až po bezduché, triviálne riešenie je príznačný aj pre ďalšie lokality. Sušienkova keramika bola síce premiestnená na fontánu okolia hotela Lux, kde však nesprávnou aplikáciou v rozľahlom priestore úplne stráca svoje pôvodné komorne koncipované poňatie i opodstatnenosť v tomto prostredí.
Fontána s akcentovaného priestoru strediska občianskej vybavenosti "Úsvit", s keramickou plastikou a vodnou hrou akad. Maliara Kubičku úplne zmizla a nahradila ju nevhodná záplata betónovej zámkovej dlažby s funkciou odstavnej plochy motorových vozidiel.
Ďalšia fontána pred poliklinikou a zároveň pred mestským a okresným úradom parkovej úprave prostredia, ktoré má slúžiť najmä krátkodobej relaxácii pacientov polikliniky sa zmenila na tvarovo a funkčne ťažko definovateľný útvar.
V nástupnom priestore hradného areálu - barbakanu (Kultúrno - informačné stredisko) pri rekonštrukcii námestia Š. Moyzesa bola likvidovaná zeleň a nahradená pri slávnostnom odovzdávaní námestia veľkorozmernými kruhovými segmentmi a zároveň stavebnými fragmentmi, v ktorých krátky čas z umelohmotných rúr striekala voda. Neskôr však voda prestala fungovať a tieto zvláštne útvary sa stali veľkorozmernými imobilnými kontajnermi netriedeného odpadu. V tomto roku tieto esteticko-funkčné závady boli korigované aspoň zásypom zeminou a výsadbou kvetinových záhonov.
Vo väzbe na Moyzesovo námestie spomeniem veľkorysý prísľub exprimátor z toho obdobia občanom, pri slávnostnom odovzdávaní do užívania, že do roka bude na tomto námestí stáť socha Š. Moyzesa. Táto myšlienka sa neskôr pretavila do ekumenicky pozoruhodného súsošia Moyzesa a Kuzmányho, ktoré mali na podklade vyzvania mestského úradu spracovať tímy sochárov a architektov. Výsledky tvorivých nápadov pretransformovaných do náročných a pracných modelov a grafických príloh zhodnotila mestom menovaná porota, ktorá stanovila poradie a príslušné honoráre. Uzávery poroty v súlade s podmienkami súťaže z konca roka 1998 mali byť podkladom pre vyplatenie honorárov a prípravu realizácie diela. Do dnešného dňa sa však ani jeden z tvorcov svojho honoráru nedočkal a jeden z umelcov sa ani nedožil žiadnej satisfakcie. Umelcom ( výtvarným) veru v Bystrici ruže nekvitnú (ani šípové).
Záverom aspoň telegraficky spomeniem likvidáciu kinetických plastík akad. Maliara Kubičku v nádvorí Základnej školy na Mládežníckej ulici, výtvarne nevhodné našťastie dočasné pokusy o inštaláciu plastových kolorovaných plastík v dôstojnom prostredí predpolia pamätníka SNP.
Osobitnou kapitolou sú vandalské činy na evanjelickom cintoríne, ktoré zlikvidovali kovovú plastiku akad. Sochára Bártfaya na hrobe Jána Bottu, či v citovanom článku spomínanú krádež súsošia v parčíku pod Národným domom. K týmto odsúdeniahodným činom treba priradiť vandalizmy na pamätníku v Kremničke, židovskom i ostatných cintorínoch. Za tieto posledné state nesú zodpovednosť anonymní a v niektorých prípadoch identifikovaní "tiež občania".
Za postupy popísané v podstatnej časti týchto riadkov nesú zodpovednosť konkrétne osoby, ktoré pracovali v posledných dvoch volebných obdobiach v samospráve na miestach a postoch zodpovedných za rozvoj mesta, kultúry a umenia a svojou čiastkou i my všetci občania, ktorí o tomto vieme, ale mlčíme.
Miloš Mojžiš (architekt v slobodnom povolaní)
