Banská Bystrica - "Prečo stopujem? Je to lacné a trochu aj napínavé. Keď to vieš, nie je to vôbec nebezpečné," tvrdí už v aute 18-ročná stopujúca Banskobystričanka Lucia na výpadovke smerom z Banskej Bystrice na Bratislavu, ktorej sme zastavili. Stopuje už dva roky a nič sa jej nestalo, vraj ani náznak obťažovania, ani problémov. Budúcnosť však podľa nej patrí internetstopu.
"Niekedy, keď potrebujem, idem na chat a opýtam sa, či niekto nejde napríklad do Bratislavy. Veľakrát som sa už dohodla."
Lucia tvrdí, že zahraničný model stopu prostredníctvom agentúr pripomínajúcich vyťažovacie strediská pre kamióny sa zatiaľ u nás neujal, a to aj napriek tomu, že každý hovorí o nebezpečnosti stopu. Agentúry by predsa mali šoféra aj klienta evidovaných, dodáva Lucia. Okrem toho si myslí, že v aute by mohli sedieť aj dvaja alebo traja stopári, čo by znova znamenalo zvýšenie bezpečnosti.
"Keď som na ceste, šoféri, ktorí zastavia sú rôzni, ale ku mne väčšinou milí. Niektorí sa potrebujú na dlhej ceste vyrozprávať, iní aj 200 kilometrov mlčia, potom je to o ničom. Aj ja sa nudím," dodáva.
Vraj stačí len vedieť stopovať. Zásada je dobré miesto, tam kde idú vodiči pomalšie, pretože inak sa im nechce zastaviť. Tabuľka s cieľom cesty je nevyhnutnosť. Najlepšie je, keď majú aj kde bezpečne zastaviť.
"Musíš urobiť všetko pre vodiča, aby ti mohol zastaviť. Najlepšie je, keď stopujeme dve, ale nesmieš mať veľa batožiny," hovorí Lucia.
Otázku bezpečnosti má rokmi vyriešenú. "Keď niekto zastane a hovorím mu, kde idem, pozerám sa mu priamo do tváre. Ak sa dohodneme, pozriem si aj číslo auta a snažím sa ho zapamätať, presne tak ako tvojho," rýchlo dodáva a zopakuje bratislavské číslo. "Ak idem niekde ďalej, zavolám ešte kamarátku a rozprávam sa s ňou ako s mamou. Poviem jej čo najviac podrobností o aute a vodičovi. To musí stačiť a doteraz aj stačilo," prezrádza taktiku bez zaváhania. Rozmýšľať o úchyloch, ktorí sa nezastavia pred ničím, odmieta uvažovať. "To by som nemohla večer vyjsť ani na ulicu," sebavedomo reaguje.
Dvadsaťsedemročný Milo je stopár aj šofér v jednej osobe. Strach zo stopovania, ani brania stopárov nemá. Jeho pohľad na tému je celkom jednoduchý.
"Čo mi môže, som chalan. Ak by ma okradol, pozriem si značku a je hotový. To by ma musel zabiť, a v tom prípade by mi to už bolo jedno, že ma okradol."
Za najlepšie miesto na stopovanie Milo považuje benzínové čerpadlá pri ceste. Osobne je vraj ťažšie odmietnuť, tvrdí.
Zakázanie autostopu, ako je to napríklad niekde v Amerike, Milo nepovažuje za riešenie. "Akurát by sa možno nabalili železnice a autobusári. Ľudia by stopovať určite neprestali," tvrdí a svoj názor odôvodňuje napríklad porušovaním povolenej rýchlosti. Lepšie riešenie by aj podľa neho boli stopovacie agentúry. "Na internete by som si pozrel, či niekto ide vtedy, keď potrebujem. Prihlásil by som sa, a hotovo." Milo tvrdí, že by to pomohlo aj zvýšeniu bezpečnosti stopu. Vodiči aj ich netoví stopári by totiž boli evidovaní v agentúre.
Daniel Vražda
