Pri pohľade na dobové fotografie "počujete" starodávne verklíky bábkarov a ich zvolávanie: Ráčte vstúpiť...
Príjemným osviežením v letných dňoch nemusí byť len pohár minerálky, ale i návšteva Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Pre rodinky s deťmi ponúka zaujímavú stálu expozíciu Múzeum domov múz a jeho časť Bábkarský salón. Môžete sa tam ponoriť do sveta fantázie, krásy, ľudského umu a tvorivosti, ovanie vás čaro hrkotajúcich maringotiek, divadelných kulís a nádherne vyrezávaných bábok v pôvabných kostýmoch. Pri pohľade na dobové fotografie "počujete" starodávne verklíky bábkarov a ich zvolávanie: "Ráčte vstúpiť, zavítalo k vám gašparkové bábkové divadlo! Vstup voľný až po pokladňu!" Aby bola atmosféra úplne dokonalá, niektorým bábkam môžete "vdýchnuť" život a vyskúšať si úlohu bábkoherca. Obzvlášť deti netreba dlho presviedčať, aby vyskúšali svoju zručnosť a herecké umenie s marionetou, javajkou alebo s maňuškou.
V salóne dostali priestor aj osobnosti rôznym spôsobom späté s bábkovým divadlom. Predovšetkým je to Anton Anderle (1944) z Radvane, jeden z posledných žijúcich bábkarov, ktorý hráva klasické bábkové divadlo. Mladých aj starších zaujme kolekcia bábok z jeho zbierky marionet, taktiež bábky, ktoré sám vlastnoručne vyrezával pre potreby televízneho vysielania alebo do zbierok múzea.
Veľkým šťastím pre Banskú Bystricu a pre celé Slovensko je, že Anton Anderle zachováva bábkarske umenie a rozprávky starých bábkarov v takej podobe ako sa ich naučil od svojich prarodičov. Okrem tradičných rozprávok si získava srdcia detských divákov postavičkami z cirkusu. K pôvodným bábkam aké používali jeho predchodcovia - napr. žonglér Jano bez hlavy, Hadí muž, Siedmy div sveta - Janči Paprika, pridal ďalšie (vzpierača, tanečnicu na lane, tuleňa) a vytvoril "Najmenší cirkus na svete", s ktorým putuje po celej Európe, ba potešil aj deti v Kanade. Z mnohých ocenení jeho tvorivej práce spomenieme cenu "Zlatá marioneta", ktorú získal v Taliansku na bábkarskom festivale Mittelfest v roku 1996.
Od klasického bábkového divadla prejdime k divadlu profesionálnemu, v ktorom defilujú nielen bábkoherci, ale aj režiséri, dramaturgovia, divadelní technológovia, scénickí výtvarníci atď. Prirodzene, v salóne nemôžu chýbať bábky, s ktorými sa hrávalo na scéne Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici (KBD). Múzeum prezentuje tiež tvorbu známej banskobystrickej scénickej výtvarníčky Jany Pogorielovej-Dušovej a jej manžela Antona Dušu - bývalého divadelného technológa KBD. Jana Pogorielová sa prostredníctvom otca dostala k známej bábkarskej osobnosti, profesorovi Fikarimu, ktorý učil na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a mal aj bábkarký súbor. Od roku 1983 zaznamenávame jej tvorbu aj v KBD v Banskej Bystrici. Z bohatej scénografickej a bábkarskej tvorby spomeňme len časť vystavenú v múzeu. Deti upútajú milé bábky z večerníčkového seriálu Žabčo a Žabinka, dievčatá iste poteší pohľad na Zlatú pannu zo zlatého vajca z rovnomennej bábkovej inscenácie a chlapcov zaujme orientálna postavička malého Muka z rozprávky Ďaleká cesta malého Muka za šťastím. Tieto bábky sú podľa spôsobu vodenia javajky. Z tvorivej dielne výtvarníčky upútajú návštevníka aj bábky z marionetového rodinného divadielka, vytvoreného v duchu tradícii českých bábkarov.
O bábkarskom salóne by sme mohli popísať ešte mnoho strán. Známe príslovie "Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť" by mohlo inšpirovať výletníkov, dovolenkárov na návštevu tejto expozície, ktorá je len kúsok od námestia.
Mária Lásková