Horiaca lipa je zatiaľ pracovný, možno aj definitívny názov knihy, ktorú na chalupe v Ľubietovej rozpísal známy slovenský prozaik a novinár Peter Holka. Námet na nový román objavil v ľubietovskej kronike už dávnejšie. K písaniu ho však podnietila víchricou vyvrátená stará lipa na dvore jeho chalupy v osade Podlipa.
"Bolo mi veľmi ľúto toho nádherného starého a voňavého stromu a chcel som o tom napísať príbeh. Vtedy som si uvedomil, že zároveň musím napísať aj príbeh z ľubietovskej kroniky, lebo moja lipa, ako som zistil - alebo som si to vymyslel? - s týmto príbehom súvisí. Podľa mňa ju Eliáš Probner zasadil na pamiatku svojej milej Kataríny..."
Eliáša Probnera a Katarínu Volfgangovú našiel Peter Holka v archívnom zázname o rokovaní mestského magistrátu ľubietovského v roku 1637. Katarínu a jej matku Žofiu popravili za to, že Katarína zmárnila svoje nemanželské dieťa. Otec dieťaťa, Eliáš Probner, sa z trestu vykúpil. Táto "love story" zo 17. storočia pripravila autorovi dosť veľa problémov. V jednej scéne napríklad písal o tom, ako Eliáš Probner vyzliekal mladej Kataríne nohavičky. Vysmiali ho. Nohavičky sa predsa začali nosiť až v 19. storočí!
"Chodil som potom na konzultácie k superodborníčke na odievanie pani Magdaléne Zubercovej," povedal Peter Holka počas svojho nedávneho pobytu v Ľubietovej a v Banskej Bystrici. Priznal tiež, že práca na Horiacej lipe ho veľmi baví. O to viac, že v dôverne známom, pokojnom a tichom prostredí ľubietovskej osady Podlipa, sa jemu, dnes už Bratislavčanovi, píše veľmi dobre. Aj keď, ako vraví, chvíľu vždy trvá, kým sa spamätá z otravy kyslíkom a čistým vzduchom.
V starej ľubietovskej chalupe, ktorá tiež má svoj príbeh, sa teda rodí nová Holkova knižka. Rovnako ako jeho zatiaľ posledná Výhľad zo zvonice - Milovanie s Nereidou (do života bola uvedená vlani v Banskej Bystrici) a ako aj tie predošlé, to bude príbeh lásky.
"Píšem o láske rád. Aj o fyzickej, aj o tej druhej rovine lásky. Sú to príjemné veci. Myslím, že je šťastím, ak sa naše deti rodia z lásky. Lásku, sex, erotiku považujem za súčasť ľudskej kultúry. Nemôžeme sa predsa tváriť, že nás nosia bociany."
(gudz)
