Banská Bystrica - Pre futbalistov Banskej Bystrice sa stalo Holandskom zásluhou veľkého medzinárodného turnaja Memoriál Johna de Jongeho priam zasľúbenou krajinou. Tradiční účastníci tohto podujatia, ktoré si tohto roku zaknihovalo 31. kapitolu, sa totiž ani tentoraz nevrátili naprázdno. Prebojovali sa do malého, tzv. B-finále, v ktorom triumfovali nad holandským tímom Preston Palace II a obhájili tak svoje minuloročné umiestnenie. Trávniky v Almele neďaleko Hengela, kde sa mamutí turnaj tentoraz konal, bol tak svedkom triumfu česko - slovenského futbalu. Výber českých policajtov pod hlavičkou Orion Praha totiž vyhral ,,veľké" finále.
Po návrate mali naši chlapci zase o čom hovoriť. Že mnohým cudzincom v Holandsku Slovensko nič nehovorilo až do chvíle, kým sa naši nepochválili, že slovenskí hokejisti sa stali majstrami sveta. Že aj holandskí futbaloví rozhodcovia sú len ľudia s chybami, hoci niekedy až takí ,,ľudskí" nemuseli byť, o čom sa presvedčil nielen náš výber, ale napríklad aj finálový súper pražského Orionu.
Banskobystrický výber zložený prevažne z hráčov z tímov II. triedy v Holandsku za dva dni odohral desať stretnutí. Z nich naši futbalisti sedem vyhrali, raz remizovali a dvakrát prehrali. Po sobotňajších dueloch obsadili v skupine tretie miesto - ako s úsmevom dodal Michal Béreš, taktické.
Turnaj, hoci je považovaný za neoficiálne majstrovstvá amatérskych tímov nie je svetový šampionát, ktorý má len jedného víťaza. V Holandsku sa hrá o štyri sady pohárov a tohto roku o ne zviedlo súboje 40 mužstiev nielen z Európy, ale aj z USA, Maroka a Etiópie.
Spomenúť krajiny mužstiev, s ktorými sa Banskobystričania stretli bude zrejme oveľa výstižnejšie, ako uvádzať ich krkolomné, nič nehovoriace názvy. Počas dvoch dní sa naši futbalisti stretli nielen s holandskou futbalovou školou, ale aj s belgickou, anglickou, írskou, českou i kurdskou. Jeden tím naturalizovaných Holanďanov totiž vo svojom názve nezaprel svoj pôvod - Kurdisch junge a v turnaji sa dostal naozaj ďaleko. Predstavil sa vo finále, kde nestačil na pražský Orion.
Banskobystričania si svoje zakopnutia vyčerpali v sobotu, keď dva razy prehrali a raz remizovali. Na druhý deň brali iba víťazstvá a so skóre 11:0 sa nezadržateľne dostali do semifinále. V ňom narazili na anglickú školu a keďže v riadnom hracom čase gól nepadol, rozhodol penaltový rozstrel. Po víťazstve 3:2 čakal náš tím vo finále holandský tím Preston palace II. Opakovala sa remízová zápletka zo semifinále, akurát s tým rozdielom, že tentoraz bolo 2:2. Banskobystričania držali zdatného súpera na uzde, po brejku sa dokonca ujali vedenia, ale druhý polčas dlho lepšie vychádzal domácim, ktorí otočili na 1:2. Až v závere Slovákom vylepšil náladu Huntoš vyrovnávajúcim gólom a po ďalšom úspešnom penaltovom rozstrele opäť dvíhali ruky nad hlavu Banskobystričania. Mužstvo spod Urpína je teda o ďalšiu trofej bohatšie. Cenný skalp viezol domov aj brankár Iliaš z Badína, ktorý sa stal jedným z najlepších gólmanov podujatia. ,,Jeden zápas nám odpadol a tak si chlapci trošku zastrieľali na moju bránu. Pochytal som dosť, niekto si zrejme moje zákroky všimol," skromne skonštatoval pri našom stretnutí Iliaš, ktorý v nedeľňajších zápasoch kapituloval až vo finále a v penaltových drámach zneškodnil po dve jedenástky.
Najlepší strelec banskobystrického výberu? Všetci ukazujú na jedného z najmladších členov výpravy - 18-ročného dorastenca Petra Štuberta. ,,Gólov bolo dokopy deväť, ale dva som dal z penalty, čiže z hry to bolo len sedem," bilancoval mladý futbalista s dlhými vlasmi čiernymi ako uhoľ. Jeho spoluhráči si ho doberali, že vyzerá ako hispánec a vraj v Holandsku medzi tú medzinárodnú chasu dobre zapadol. ,,Dobre som robil, že som ťa stále do tej našej vlajky obliekal," smial sa jeden zo ,,staršinov" tímu Peter Oboňa.
Strelecky sa darilo aj Huntošovi, do listiny strelcov sa okrem Moravčíka, Béreša zapísal aj hrajúci tréner Miki Vetrák. Ten bol vraj rád, že ako päťdesiatnik si stále može zahrať futbal s chlapcami, ktorí mu môžu byť synmi.
Vraví sa, že obhájiť úspech je ťažšie ako získať prvýkrát. Z pohľadu nášho družstva sa však javí, že náročnejšie to bolo pred rokom, keď do Holandska cestoval značne omladený výber a mnohí hráči nevedeli, čo ich tam čaká. Napriek tomu príjemne prekvapili a v tentoraz v známom prostredí ľahšie zniesli nástrahy veľkého podujatia.
Najväčším úspechom banskobystrického tímu je doteraz dvojnásobná účasť v A-finále, ktoré by si naši chceli ešte niekedy zopakovať. Vtedy pri tom bola aj dvojica hráčov z Hronseka Ľubo Makóny a Marián Moravčík, ktorá patrí takpovediac k inventáru banskobystrickej výpravy. Moravčík nechýbal v Holandsku ani raz, jednému z našich najskúsenejších - Makónymu chýba do zbierky jeden, alebo dva ročníky. ,,Turnaj má stále dobrú úroveň, stále tam účinkujú kvalitné mužstvá a hrajú sa dobré zápasy. Nehovorím, že máme zlý výber. Treba však pribrať niekoľko skúsenejších a kvalitných hráčov, lebo ešte tomu stále niečo chýba."
Michal Vall
