Banská Bystrica - Pred niekoľkými týždňami navštívila výtvarníka, folkloristu a dobrého priateľa Milana Šteska šesťdesiatka. Musela zájsť na Triedu Hradca Králové 17, no, to najdôležitejšie a najhodnotnejšie zhodila z pliec vo Výstavnej sieni Belluša na banskobystrickom Námestí SNP číslo 7.
Neviem, kto Milana Šteska prehovoril a nahovoril na túto expozíciu, určite to však boli ľudia veci znalí a odborne fundovaní. Autor, ktorý takmer štyridsať rokov pôsobí ako výtvarný pedagóg a ktorý sa tie štyri decénia fakticky rozdáva a najmä v deťoch rozhojňuje hrivny umeleckého talentu, nemôže patriť do kategórie plodných majstrov. Je však dobre, že túto skromnosť aspoň pri okrúhlom jubileu dokázal výtvarník potlačiť. Osud učiteľa výtvarnej výchovy je poväčšinou, žiaľ, už taký. Jeho osobná tvorivosť je akosi v pozadí a pretavuje sa do nápadov a výkresov žiakov. A Milan Štesko ako pedagóg zožal so svojimi žiakmi nejeden úspech v domácom či medzinárodnom zápolení.
Začínal učiť v Čiernom Balogu (1963), potom v Ľudovej škole umenia v Banskej Bystrici a najplodnejšie, obojstranne najplnšie obdobie strávil v Základnej umeleckej škole vo Zvolene (1974 až 2002). Rodák zo Skubína (narodil sa 22. mája 1942), ktorý maturoval v Krupine, vyštudoval banskobystrickú Pedagogickú fakultu s aprobáciou výtvarná výchova - dejepis - jazyk slovenský. K výtvarnému umeniu inklinoval však najviac, a tak začal v šesťdesiatych rokoch maľovať i učiť.
Na výstave sa Milan Štesko prezentuje rôznymi technikami: lept, akvatinta, gvaš, kresba ceruzkou, olej, kombinovaná technika ... Témy? Jemu bytostne vlastné. Svet salašov, ľudovej hudby (sám sa venuje i hre na rôzne ľudové nástroje), krčmičiek, svet dedinských postáv v slovenskej krajine. To sú jeho "najkrajšie chvíle", veď takto nazval i obraz, ktorý patrí medzi najzaujímavejšie...
Pavol M. Kubiš
