Banská Bystrica - Slovenská basketbalová reprezentantka Martina Luptáková má za sebou prvý legionársky rok. Dvadsaťpäťročná rodáčka z Lučenca, ktorá sa v banskobystrickom BK UMB vyprofilovala medzi kľúčové hráčky, sa pred rokom upísala francúzskemu klubu Waiti Basket Bordeaux. Po sezóne strávenej vo francúzskej najvyššej súťaži oddychuje doma na Slovensku.,,Rok vo Francúzsku považujem za dobrú skúsenosť. V lige sme skončili štvrté, čo bolo veľké prekvapenie. Čo sa týka môjho pôsobenia - bolo dobré, ale aj zlé," rozhovorila sa Martina, ktorá sa po návrate z Francúzska zastavila aj pod Urpínom navštíviť spoluhráčky z UMB.
Pod zlé obdobie v Bordeaux sa podpísalo vleklé zranenie na pravom chodidle, ktoré tejto veľkej bojovníčke znepríjemňuje život už niekoľko rokov. ,,Vyvrcholilo to na záver, keď som podstúpila operáciu. Ťahalo sa to so mnou už na Slovensku. Tu nedávali tomu nádej na riešenie, vo Francúzsku sa našlo a možnosť som okamžite využila," vraví Martina a ukazuje na obviazané chodidlo.
Dobré dni zase svitli po nevyhnutnej aklimatizácii v novom svete. Keď si zvykla na jazyk, na trénera i na nové prostredie, začala nachádzať spoločnú reč s kolektívom. Vo Francúzsku Martina našla zaľúbenú krajinu, ktorá sa jej veľmi páči, ale aj kvalitnú ligu. ,,Tamojšia súťaž sa nedá porovnať so slovenskou. S USV Valenciennes sme napríklad hrali asi osem až desať zápasov, lebo sme sa dostali do finálovej štvorky. S nimi sme hrali najviac zápasov a už len tie dajú hráčke veľmi veľa," pokračovala Martina.
V Bordeaux mali pritom pred sezónou skromnejšie plány. ,, Pred sezónou bol cieľ dostať sa do druhej štvorky. Odborníci tipovali, že reálne by bolo ôsme - deviate miesto, takže štvrté miesto je obrovským úspechom pre klub. Hrali sme aj Ronchetti Cup, takmer sme postúpili do ďalšieho kola. Nešťastnou náhodou sa to nepodarilo, ale nebola to naša chyba. Nakoniec tam išlo družstvo, s ktorým sme zohrali neuveriteľný zápas."
Pod Urpínom patrila Martina Luptáková k ťahúňom družstva, svoje kvality však mohla ukázať aj vo Francúzsku. ,,Hrávala som v základe, boli sme tam tri legionárky - okrem mňa Češka Antoníková, ktorá mi v začiatkoch veľmi pomohla a bola tam aj Kazaška Gerlitsová, olympijská víťazka z Barcelony. My tri sme hrali kombinačný basketbal na rozdiel od Francúzok, ktoré hrajú viac-menej dosť individuálne. Vyhovovalo mi to, hrávali sme 40 minútové zápasy. Či som bola aj tam ťahúňom? Boli sme družstvom, v ktorom všetkých päť hráčok dokázalo v niektorej chvíli potiahnúť a to bolo dôležité."
Čo bude nasledovať ďalej, to Martina ešte do detailov nevie. ,,Záleží od toho zranenia, lebo prognózy boli také, že ostanem tri - štyri mesiace bez športu. V septembri by som mala ísť na kotrolu do Bordeaux, lebo mám v nohe ešte kliny. Mali by ísť von a tiež by sa malo zhodnotiť, či budem môcť nohu viac zaťažovať. Zatial mi ostáva len plávanie a bicykel."
Isté je len to, že Martina už v Bordeaux hrať nebude. ,,Boli tam veľké problémy s trénerom. S Bordeaux už nerátam," kategoricky tvrdí Martina, ale o svoju budúcnosť sa nebojí. ,,Ponuky určite sú, aj z iných krajín, ale preferujem Francúzsko. Chcela by som ostať tam. Svoje nové pôsobisko by som mala spoznať v priebehu júla a augusta."
Michal Vall
