„Ej bisťu, veru sa naši futbalisti nemajú za čo hanbiť,“ začne večernú debatu pri vatre pred kolibou na salaši pod Horným grúňom bača Ondro.
„A to už prečo,“ čudujú sa valasi Kubko s Maťkom a ešte aj Vinco, ktorý síce nevie ani do lopty kopnúť, ale pre jeho drogové aféry ho v dedine Maradonom volajú.
„Nuž preto chlapci moji, že tí naši dokázali z boja o svetový primát vypadnúť ešte skôr ako majstri sveta a Európy Francúzi, chýrna Argentína a aj ako africkí šampióni z Kamerunu,“ hovorí bača. „Rovnať sa im môže iba ak juhoamerický majster Kolumbia, ktorá sa tiež na Kóreu a do Japonska nedostala.“
„Keď sme sa už na tie majstrovstvá neprebojovali, aspoň naša výnimočná superextraliga mohla pokojne pokračovať,“ vzdychne si Kubko.
„Lenže niektorým hráčom to nevyhovovalo, lebo sa báli, že pre nich zle dopadne, keď ich budú fanúšikovia s výkonmi futbalistov v televízoroch porovnávať,“ oponuje mu Maťko.
„Nemali sa tí veru čoho obávať,“ ozve sa po chvíli opäť bača. „Porovnanie by dopadlo pre nás veľmi dobre. V Japonsku a Kórei majster sveta nedal v troch zápasoch ani gólik, ale náš majster dal vypadávajúcemu Prešovu už za jeden polčas hneď dva.“
„No ale v druhom polčase tri dostal,“ nevidí sa takáto obhajoba úrovne slovenského futbalu Vincovi.
„To je už iná vec,“ zahriakne ho bača. „Tomu sa rozumia len samotní hráči, tréneri, stávkové kancelárie a možno bývalý minister vojny, pre ktorého bolo tipovanie takýchto zápasov hračkou a ešte si tým aj na novú dreveničku voľakde v prešporskej chatovej oblasti zarobil.“
„Ozaj, bača, keď sme už pri tých súdruhoch, čo myslia, koho budú voliť na jeseň v parlamentných voľbách náš pán prezident?“ pýta sa Kubko.
„Nuž, to ti ja neviem Kubko môj,“ odvetí bača. „Ale predseda Komunistického košiara Slovenska, zať voľakedy najznámejšieho slovenského krajčíra, je vraj presvedčený, že prezident Schuster si nakoniec vstúpi do svedomia a v parlamentných voľbách dá svoj hlas KKS.“
„A myslia, že tak naozaj urobí?“ zhíkne Vinco.
„Možno aj urobí,“ prikývne bača. „Keď sa vrátil spoza veľkej mláky síce vyhlásil, že za polhodinku sa mu podarilo rozptýliť obavy amerického prezidenta o povolebný vývoj na Slovensku, ale obavy Slovákov o povolebný vývoj na Slovensku sa mu rozptýliť nepodarilo ani za niekoľko rokov. Nuž teda báť sa môžeme ďalej... A nielen bicyklistu alebo boxeristu.“
„Žeby aj ostatní boli takí?“ nechce veriť Maťko.
„Pravdaže sú takí aj ostatní,“ nezaváha ani na chvíľu bača. „Napríklad tieňový minister nevedno kam smerujúceho košiara verejne vyhlásil: Som díler falošných bankoviek, tým sa živím. A Fico chodí kradnúť po nociach.“
„Bača, tentoraz veru nemajú pravdu,“ nedá sa Maťko. „Ja poznám jedného takého, čo myslí skôr na iných ako na seba. Volá sa tuším Džej-ár Čiernohorský a na pomoc poškodeným klientom nebankových subjekov nezištne založil združenie Vaša nádej.“
„Lenže predtým jednému z tých nebankových subjektov práve on radil, a nemožno povedať, že nezištne, ako peniažky od ľudí vymámiť,“ vyvedie svojho valacha z omylu bača. „No a teraz zase pomáha tým oklamaným, a tak má stále čo robiť, zatiaľ čo kopa ľudí u nás nemá robotu žiadnu.“
„A iste sa mu pritom aj voľáka korunka sem-tam do ruky pritrafí,“ húta Kubko.
„Veru tak,“ súhlasí bača. „Niekomu sa korunky len tak sypú a nám sa do rúk okrem pohárika borovičky iba ak ovčie vemä pri dojení dostane...“ Milan Kelemen
