Banská Bystrica - Hoci o predchodcovi súčasného primátora Jána Králika, podpredsedovi NR SR Igorovi Presperínovi počuť často (najmä v súvislosti s jeho finančnou politikou, ktorá Banskú Bystricu prenasleduje dodnes), o prvom „porevolučnom“ primátorovi mesta Stanislavovi Mikovi (1990-1994) nepočuť takmer vôbec. Odišiel z komunálnej politiky a akosi sa naň pozabudlo. Nedávno, 8. mája oslávil okrúhle jubileum 60 rokov a ako tvrdí, dostal sa do veku, keď je čas odísť do dôchodku.
Podľa neho je exprimátor, navyše nestraník, po odchode z funkcie v mnohých smeroch handicapovaný. Súkromné firmy si myslia, že ho určite nezaplatia a šance ísť pracovať do štátnej správy a pôsobiť ďalej vo svojom odbore sú minimálne. Takzvaní odborníci vo funkciách sa totiž obávajú, že by ich z nich mohol vytlačiť skutočný odborník. „Pre výkon funkcie primátora som bol uvoľnený, takže pracovný pomer s organizáciou, odkiaľ som odchádzal, som nerozviazal. Hoci som bol nestraník, ešte v roku 1987 som sa stal riaditeľom Útvaru hlavného architekta Stredoslovenského kraja. Pôsobil som aj v Urbione a urobil som mnoho územných plánov, územnoplánovacej dokumentácie,“ hovorí Ing. arch. Stanislav Mika. Kým bol vo funkcii primátora, Útvar hlavného architekta sa zlúčil s Urbionom a vznikla Agentúra životného prostredia, kde sa mal takmer po piatich rokoch vrátiť, ale za finančných podmienok, aké tam mal pred nástupom na post hlavy mesta. Našiel si preto radšej miesto v malej stavebnej firme a neskôr ho zamestnal syn.
Dnes má teda možnosť splniť si mnoho svojich menších aj väčších plánov. Medzi jeho koníčky patrí záhrada a včely. Z tých väčších plánov prezradil aspoň jeden čiastočne splnený - podal si patentovú prihlášku na spaľovací motor. V žiadnom prípade nechce zostať pasívny, ale venovať sa rodine a sám sebe. Ako tvrdí, dokáže sa tešiť aj z maličkostí. Mimochodom, naposledy mu radosť urobila dcéra, keď sa ako jediná z Európy zúčastnila na celosvetovom kongrese o ľudských právach v Thajsku.
Na našu otázku, ktoré volebné obdobie svojich nasledovníkov považuje za šťastnejšie, reagoval slovami: „Rozhodne veľmi nešťastné bolo obdobie tesne po mne. Nevidel som tragédiu v tom, že ma niekto vystriedal. Dva roky po odchode z funkcie som však začal byť nešťastný z toho, čo sa začalo diať. Vtedy dochádzalo k enormnému zadlžovaniu mesta až sa celkový dlh vyšplhal na 1,5 miliardy korún. Keby som len vychádzal z obdobia, keď sme my robili rekonštrukciu námestia a náš rozpočet predstavoval asi 240 miliónov Sk, tak dlh bol vyšší, než bežné štyri ročné rozpočty mesta. Súhlasím s názorom, že zanechať taký vysoký dlh, to môže buď iba iniciatívny blbec alebo človek, ktorý veľmi dobre vie, čo robí. A ja pána Presperína za takého blbca nepovažujem. Mrzí ma, v akom stave je dnes naše mesto, ale verím, že sa z toho napokon dostane.“
Erika Krčová
Foto - Ján Krošlák
