Zvrátiť súboje so Švédskom a Kanadou dokážu len veľké mužstvá a my sme dokázali, že takým mužstvo sme boli.“
Podľa viacerých hráčov Slovenska bol rozdiel v petrohradskom a göteborskom finále v tom, že boli bohatší o cenné skúsenosti z mininálne 180 ťažkých zápasov v NHL...
,,Z petrohradskej partie sme boli siedmi alebo ôsmi a vedeli sme, aké chyby nemáme spraviť. Jedna z nich vtedy bola, že sme hneď z Ruska leteli domov a pred zápasom sme sa museli baliť. Bolo to hektické, každý myslel na to, že ideme domov. Neboli sme skoncentrovaní na zápas a to bola jedna z príčin, prečo sme prehrali prvú tretinu s Čechmi 3:0. Nechytili sme za-čiatok. Tento rok sme mali viac individualít, prišli skúsení borci, ktorí majú za sebou veľa zápasov v NHL. Vedia sa skoncentrovať, poradiť. Vo Švédsku bolo plno našich priaznivcov, počas rozvičky sme sa cítili ako doma, ale všetci sme mali kamenné tváre, boli sme maximálne koncentrovaní. Zápas s Ruskom bol najkrajší zážitok, aký som zažil, hoci aj so Švédmi to bolo krásne. Finále bolo napínavé, ale o to spontánnejšia bola naša radosť. Všetko to za-riadili Žigo s Peťom Bondrom a mali ste vidieť našu striedačku, ako sme sa na seba nahádzali. Po štvrtom góle sme verili, že titul nám už neujde.“
Sekundu pred koncom, pred ruským vhadzovaním to už bolo úplne jasné...
,,Nikto to nechcel zakríknuť, ale Miro Šatan sa ku mne obrátil a vraví - sme majstri sveta! Ťažké uveriť... Vtedy to všetko začalo a trvá až dodnes...“
Michal Vall