„Sha-kes-pe-a-re,“ snaží sa prečítať valach Kubo nápis na knihe, od ktorej bača Ondro nemôže už hodnú cvíľu oči odtrhnúť.
„A čože to oni, bača, za knižku čítajú, že aj na borovičku zabudli?“ pýta sa Maťo.
„Šejkspíra,“ hovorí bača. „Som zvedavý, či mal ten Palko z Kresťanskodemokratického košiara pravdu, keď povedal, že ani tento slávny spisovateľ by nedokázal napísať román o starých naťákoch z Košiara za demokratické Slovensko, pôvodne vyškolených na moskovských prériách za červených bojovníkov, ako na State Departmente prisahajú vernosť Veľkému bielemu otcovi z Washingtonu.“
„A napísal?“ zapojí sa do debaty aj Vinco.
„Nenapísal,“ hodí rukou bača. „Ale tešiť sa nemá čo ani druhá strana politického košiara, lebo Šejkspír nenapísal ani o priemerovi Mikinovi, ktorý sa podľa jedného nádejného poslanca preslávil schopnosťou viesť koalíciu a dosahovať s ňou dobré výsledky.“
„Bože, chráň nás pred slepými poslancami!“ zvolá Vinco a pred ďalším pohárikom borovičky sa trikrát prekrižuje. „Veď ten priemer okrem dvojnásobného zvýšenia platov pre politikov, s koalíciou nedosiahol úplne nič...“
„... staré nesplnené sľuby nechajme už konečne tak a radšej sa sústreďme na to, aby sme si na nasledujúce roky vybrali takých, čo aspoň sem-tam nejaký ten sľub aj splnia,“ skočí svojmu valachovi do reči bača.
„Myslia komunistov, čo pred voľbami pod vedením Biľakovho zaťa volajú do svojho košiara všetkých bez rozdielov vierovyznania, aby urobili na Slovensku pokojný a šťastný domov za štyri roky, keď sa im to predtým za celých štyridsať nepodarilo?“ pýta sa Kubo.
„Alebo tých z Kresťanskodemokratického košiara, ktorí za posledných 60 dní v bezprostrednom kontakte s občanmi 165 dní strávili, aby zo získaných poznatkov o živote hľadali riešenia, ktoré ako jediné môžu dať Slovensku nádej na lepšiu budúcnosť?“ zakontruje Maťo.
„Keď vás tak počúvam, chlapci moji, komunisti a kresťania sľubujú to isté,“ dostane sa konečne k slovu opäť bača. „Už sa ani nečudujem, že voľáky šuster sa z veľkého komunistu dobrým katolíkom stal.“
„Ale bača, on bol aj pôvodne kresťanom,“ nesúhlasí so svojím šéfom Vinco. „Veď nedávno sa vraj našiel obrázok, ktorý dostal na prvé sväté prijímanie. Komunistov potom štyridsať rokov vlastne len za nos vodil, ešte aj na úvé.“
„A prečo sa teda kresťanským „kto do teba kameňom ty doňho chlebom“ neriadi, ale na novinára, ktorý sa o jeho majestáte vyjadril neúctivo, žalobu za porušenie paragrafov o hanobení podal?“ čuduje sa Kubo. „Teraz to voľáky medzinárodný inštitút či aký parom dokonca za najzávažnejšie porušenie slobody tlače na Slovensku v minulom roku považuje.“
„Netárajte,“ zahriakne oboch valachov bača. „Žiadne porušenie slobody tlače u nás nie je. Veď aj pred chvíľou som bol tlačiť na latríne a nikto na mňa žalobu nepodal. No a teraz, Vinco, nalej z tej drienkovice!“
Milan Kelemen
