Banská Bystrica - Hádzanárky ŠKP B. Bystrica sa hneď po prvom roku pôsobenia v česko - slovenskej interlige zaradili medzi špičku. Od minulého týždňa sa klub hrdí titulom vicemajster Slovenska, okrem toho v budúcej sezóne bude spoločne s majstrovskou Šaľou a bronzovými Michalovcami reprezentovať Slovensko v pohárovej Európe. O uplynulej sezóne sme hovorili s prezidentom HC ŠKP B. Bystrica Viktorom Kovaľovom.
Akú cenu má pre vás strieborná medaila?
- Pre mňa osobne nie veľmi veľkú, lebo keď som už bol v Himalájach, výstup na Lomnický štít, alebo Mount Blanc pre mňa veľkú cenu nemá. Človeka, ktorý bol na Mount Evereste, opäť lákajú Himaláje. Ale každopádne pre celé družstvo, pre Ivana, celý realizačný tím a pre sponzorov to úspech je. Byť druhý na Slovensku, alebo vlastne v Československu, je veľký úspech pre mančaft. Bol suverénne najmladší a nemal ani široký káder a ani veľký rozpočet. Vybojovali sme európsky pohár, dokonca si môžeme vybrať či to bude PVP, alebo Pohár IHF. Klobúk dole pred celým družstvom. Škoda, že začiatok súťaže nám nevyšiel podľa predstáv. Mali sme ťažké rozlosovanie, bol problém so zraneniami. Ale pozbierali sme sa a veľmi rýchlym krokom sme stúpali vyššie.
Všetko sa vlastne skončilo tak, ako ste predpovedali pred play off. Už vtedy ste vraveli, že Šaľa je tohto roku silná...
- Človek musí byť pri zemi a uvažovať triezvo. V play off sa síce môže stať všeličo, ale Šaľa má desať súčasných desať reprezentantiek Slovenska a má veľmi skúsené družstvo. Tohto roku sa posilnili o skúsené a silné hráčky Šalatovú, Halásovú, Kuťkovú a Fabiánovú, ktoré boli opory. Šaľa bola tohto roku najlepšia. Situáciu sme si vyhodnotili tak, že by sme mohli skončiť druhí, aj keď podľa mňa Michalovce nemajú horší káder ako my. Dokonca by som povedal, že majú viac skúsených hráčok, ale my sme vložili do toho viac srdca, bojovnosti, taktickej disciplíny a naše víťazstvo v semifinále bolo jednoznačne zaslúžené. Potom sme uvoľnili psychický tlak a ukázalo sa, že na finálové zápasy sme sa už nedokázali pozbierať a dostať sa varu. Aj keď v druhom polčase domáceho zápasu so Šaľou k tomu nebolo ďaleko.
Čo teda chýbalo vášmu družstvu vo finále - väčšia bojovnosť, statočnosť, viac šťastia?
- Úprimne poviem - za seba, možno ani my tréneri sme sa nevložili do toho tak, ako do prvého víťazstva so Šaľou a trochu sme vypli. Trošku vypli aj samotné hráčky pod vplyvom toho, že hlavný cieľ je splnený. Niektoré hráčky prišli na finálové zápasy vo veľmi slabej forme. Sklamala kapitánka Rumanovská, najväčšie sklamanie boli výkony Betky Pollákovej. Druhá vec: nepodarilo sa nám dohrať v kompletnom zložení. Na zápas v Šali nemohla nastúpiť Lucia Tobiášová a s veľkým sebazaprením zápas odohrala Lubica Miklóšová, ktorú likvidačným faulom zranila Halásová a vlastne v 15. min. druhého polčasu sa to zopakovalo aj v Šali. Prvýkrát som ľutoval, že v hádzanej nie je v družstve nejaký ochranca, nejaký Zdeno Chára, ktorý by vedel napraviť krivdu po likvidačných zákrokoch.
Podľa čoho sa budete rozhodovať, aký európsky pohár chcete hrať?
- V podstate sme sa už rozhodli, bude to PVP a tým pádom môžu Michalovce štartovať v Pohári IHF. Keby sme ho hrali my, tak Michalovce nemôžu hrať žiadny pohár a čím viac slovenských družstiev si zahrá v Európe, tým lepšie. Ťažko povedať, ktorá súťaž je lepšia a výhodnejšia. Samozrejme, najradšej by sme hrali Ligu majstrov, lebo tam je aj po vypadnutí možnosť na opravnú šancu v Pohári IHF. Na pohárové zápasy sa veľmi tešíme.
Káder od svojho vzniku prešiel zmenami, dopĺňali ste ho aj tohto roku. Budú daľšie príchody?
- Podľa všetkého ostane družstvo v rovnakom zložení, nejasný je iba osud Ľubice Miklóšovej. Po materskej dovolenke sa vráti Monika Lapinová - Kollárová, čo určite bude pre družstvo veľká pomoc, lebo potrebujeme hráčky so skúsenosťami z pohárových zápasov. Možno príde mladá reprezentantka, brankárká Končeková, ktorá chce študovať na VŠ. Príde veľmi talentovaná, šestnásťročná spojka z Topoľčian Andrea Hrmová, ktorá je najlepšou strelkyňou I. ligy a do družstva preradíme talentovanú dorastenku Marianu Stykovú. Takže dopĺňame káder predovšetkým mladými hráčkami, Monika Lapinová - Kollárová patrí medzi tie skúsenejšie. Naša koncepcia je jej známa, verím, že rýchlo zapadne do kolektívu.
Ako prezident vnímate výsledky celého klubu. Ako však beriete výsledky svojho syna Ivana ako otec?
- S Ivanom robíme spolu trénerské i manažérske veci. Vzájomne sa dopĺňame, v niektorých veciach je Ivan dokonca väčší psychológ ako ja. Ukazuje sa ako talentovaný manažér, takže niektoré veci som bez problémov zveril a ide to dobre. Dopĺňame sa aj v trénigovom procese, niektoré veci robí vyložene on, niektoré ja. Myslím si, že je to dobrá voľba. Pokračujeme v bystrickej koncepcii, ktorá tu bola úspešná koncom 90-tich rokov. Urobili sme obrovský skok, dostali sme sa medzi špičku na Slovensku a chceme ísť ďalej. Nevidím dôvod meniť to.
Zmeny sa však chystajú v štruktúre klubu...
- Klub sa transformuje na akciovú spoločnosť, zakladateľom je sedem osôb, alebo subjektov, medzi ktorých patria podnikatelia ako pán Vávra a Konárik. Prerokovali sme všetky podstatné veci, dohodli sme sa na určitých podmienkach, pripravujú sa papiere... Mňa to veľmi teší, lebo nebude všetko na mojich ramenách. Zodpovednosť za chod klubu prevezmú aj iní ľudia. Pre nich som garantom úspechov v hádzanej a teší ma, že idú do toho. Budem sa snažiť nesklamať ich a verím, že družstvo bude pokračovať v úspechoch a napredovaní.
