Článok pokračuje pod video reklamou
.
Banskobystrický večer mnohých futbalových paradoxov zakončili spontánne oslavy najlepšieho umiestnenia Dukly v histórii klubu a tretej účasti v Pohári UEFA. Hráči B. Bystrice dosiahli rovnaký počet bodov ako majstrovská Žilina a len pravidlo o vzájomných zápasoch rozhodlo, že ostali stáť na prahu miestnosti zvanej titul. ,,Ešte dlho nás bude mrzieť, že sme prepásli takú šancu," vyjadril sa na záverečnom bankete v hoteli Lux počas ďakovných rečí a gratulácii brankár Richard Zajac. ,,Výkony Bystrice sú veľkým pozitívom. Ak nováčik do záveru bojuje o titul, je to prekvapenie, no hlavne to svedčí o kvalite hráčskeho kádra. Navyše atmosféra v celej sezóne bola vynikajúca, ožil celý kraj. Chcem poďakovať vedeniu Dukly, hráčom a Lacovi Molnárovi, ktorí urobili kus poctivej práce," vyjadril sa reprezentačný tréner Dušan Galis.
Prezident a majiteľ Dukly Ján Kováčik možno až priveľmi skromne ďakoval hráčom, trénerom, funkcionárom a hlavne fanúšikom. Na druhej strane Banská Bystrica a okolie môže ďakovať len sile jeho osobnosti a financií, že futbal v meste nezahynul, naopak z prachu sa vyšplhal na výslnie. Kultúrne prostredie plné úcty a vďaky k vlastným a súperovým hráčom urobilo zo štadióna na Štiavničkách svätyňu futbalu a neopísateľná elektrizujúca atmosféra po poslednom hvizde rozhodcu Micheľa vyvolávala po tele zimomriavky.
Pre fanúšikov sú futbalisti majstri a tréner Ladislav Molnár poloboh. ,,Sezóna nebola jednoduchá. Dá sa hodnotiť pozitívne, lebo to, čo sa udialo dnes po zápase, keď sa takmer vypredaný štadión prišiel rozlúčiť s ročníkom a poďakovať za našu robotu, k tomu nemám čo dodať. Teraz by nebolo adekvátne vyťahovať negatíva, ktoré určite boli, skôr sa tešme z toho, čo sme dosiahli. Na druhej strane je úspech zaväzujúci a našou úlohou bude, aby sme na to, čo sme vybudovali, nadviazali v budúcej sezóne. Keď pridáme niečo navyše, budeme šťastní. Úspech je dielom celého kolektívu. Od majiteľa klubu, cez manažment, hráčsky kolektív, ktorý je výkonným ukazovateľom na ihrisku a realizačný tím," vyznal sa Ladislav Molnár a na večernom bankete dodal: ,,Mám rád všetkých hráčov."
Starí a mladí, góly a agresivita
S podporou vedenia klubu vybudoval Molnár vyvážený hráčsky káder, v ktorom starší skúsení futbalisti tvorili s mladými jednoliaty kolektív nekompromisne idúci za najvyššími métami. Do toho musia zapadnúť aj vyhliadnuté posily a mladí z dorastu, ktorým chce dať Molnár šancu v ďalšej sezóne. Druhá býva pre nováčika náročnejšia ako prvá a navyše nastupuje fenomén Pohára UEFA. ,,Tóth, Sovič, Semeník, Dzúrik, Kentoš majú dostatok skúseností. Nerozlišujem starého a mladého hráča, poznám len dobrého, priemerného či zlého. Taký však v našom tíme nemôže byť. Starší môže mať krízu, pocit opotrebovanosti a sú náchylnejší na zranenia, čo potvrdzovali celú sezónu," dodal L. Molnár.
Rôzne špekulácie a teórie sa rozvíjajú okolo "iba" druhého miesta. Najviac sa hovorí o záverečných kolách, hlavne remíze doma s Trenčínom a v Ružomberku. Teraz však nebol hlavnou príčinou zisk "len" 64 bodov, s väčším počtom sa nemôže pochváliť ani Žilina, ktorá má navyše veľké skúsenosti s naháňaním titulu v poslednej štvrtine ročníka. Duklu posunulo na druhé miesto hlavne pravidlo o vzájomných zápasoch. A z tých vyšla horšie (dve prehry a remízy). Keby neplatí, ale víťazstvá v prvom jesennom a jarnom kole doma, by Žilinu pribrzdili v záverečnom finiši. ,,Kde sa stala chyba? Možno pod vplyvom určitého psychického tlaku sme zlyhali s Trenčínom a v Ružomberku v koncovke. Niekto môže robiť úvahy, že niekto geniálne zasiahol do deja. Nie, spôsobili sme si sami, že sme všetko nedotiahli do víťazného konca. Nevyužili sme vyložené šance, ktoré volali po góloch a potom sme už nemali možnosť reparátu."
Dukla doma neprehrala počas celej sezóny, čo bolo základom úspechu. Ďalším boli nezlomná viera celého mužstva, ktorá sa prejavovala hlavne snahou dosiahnuť gól do poslednej sekundy, aj keď so šťastenou to bolo niekedy ako v manželstve. Keď najviac chceš, zatne sa. Trinásť gólov v posledných desiatich minútach zápasov je však jasným svedectvom o zdravej agresivite, tvrdosti a bojovnosti. Doma napĺňané do poslednej bodky, vonku to už také presvedčivé nebolo. ,,Kým sa na Slovensku hrá taký futbal, aký sa hrá, ťažko môžeme vonku pritvrdiť. Nemyslím si, že rozhodcovia dokážu rozlišovať až do takej miery úmysel od hereckého umenia, ako dnes Micheľ. Napríklad v Trnave a Ružomberku sme na to doplatili, keď rozhodcovia domácim futbalistom zožrali aj s navijákom teatrálne scény. Potom sa trápime na medzinárodnej scéne. Dnes sa vo svete píska úmyselný faul. Simulovanie a ležanie na trávniku je nepopulárne a kým to neodstránime, neprežijeme úvodné pohárové kolá," dodal Ladislav Molnár.
