Vo svojej prezentácii bude výstava pokrývať nielen obdobie SNP, ale aj jeho príčiny a dôsledky.
„Expozícia bude začínať rokom 1914 a končiť na prelome 60-tych rokov minulého storočia,“ vysvetľuje Ján Stanislav, riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici. Slovensko a jeho protifašistický odboj chcú tvorcovia expozície prezentovať v jeho dejinných príčinách a súvislostiach ako aj v európskom a svetovom kontexte. „Slovensko nechceme predstavovať nejakým izolovaným spôsobom. Chceme poukázať na to, že protifašistický odboj nebol iba slovenskou, ale celoeurópskou záležitosťou,“ tvrdí Stanislav.
Podľa riaditeľa múzea je veľmi dôležité vnímať vývoj na Slovensku počas 2. svetovej vojny v súvislosti s udalosťami, ktoré siahajú až k vzniku prvej Československej republiky. Tvorcovia výstavy chcú poukázať na to, že neriešenie národnostnej otázky Slovákov malo dopad na vznik a existenciu ľudáctva.
Novinkou je, že sa expozícia dotkne aj organizačnej štruktúry Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Hlinkovej gardy, Deutsche partei a príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku, ktorá sa neskôr stala piatou kolónou fašistického Nemecka. Expozícia bude vypovedať takisto o vzniku autoritatívnych režimov v Taliansku a Nemecku. V tejto súvislosti sa bude výstava venovať územným požiadavkám Nemecka a jeho snahám prehodnotiť závery Versailskej zmluvy.
Samostatne bude zdokumentovaná cesta k druhej svetovej vojne. V tejto časti sa návštevník oboznámi o účasti Slovenska na vojne proti Poľsku a poľné ťaženie slovenskej armády proti Sovietskemu zväzu, ktoré neskôr vyústilo k hromadným dezerciám príslušníkov armády Slovenskej republiky. „Máme k dispozícii 150 fotografii týkajúcich sa tejto etapy slovenských dejín,“ dodáva Stanislav.
Veľký priestor bude v rámci expozície venovaný protifašistickému odboju nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. „Chceme poukázať na to, že týmto postojom sa Slovensko už počas vojny postavilo na stranu demokracie a slobody,“ objasňuje riaditeľ. Expozícia chce podľa neho tlmočiť návštevníkovi, že odboj prebiehal na viacerých úrovniach. „Nebol iba komunistický, ale aj demokratický, občiansky, vojenský a cirkevný.“ Novootvorená expozícia poukáže aj na odvrátenú stránku SNP. „V každej revolúcii sa dostali k slovu aj asociálne živly. Výnimkou nebolo ani SNP, kde aj kvázi povstalci boli strojcami represálií. Spomeňme si len na udalosti v Hájnikoch a vo Vrútkach.“
Novou vecou bude celok venovaný formovaniu protifašistického odboja v zahraničí. Jej súčasťou bude aj účasť československých jednotiek na frontoch druhej svetovej vojny. „Vklad nášho obyvateľstva v boji za slobodu a demokraciu bol v pomere k počtu obyvateľov značný.“
Tematický okruh 2. svetovej vojny sa bude venovať aj dianiu na západnom fronte. „V minulosti bol tento front opomínaný a veľmi sa vyzdvihoval východný. My ich chceme dať do rovnováhy. Preto budeme informovať aj o vylodení na Sicílii a v Normandii ako aj o situácii v Tichomorí.“
Celá expozícia bude končiť norimberským procesom a retribučným súdnictvom ako aj osudmi povstalcov po roku 1945 a hlavne po roku 1947/48. „V tomto období bolo odsúdených mnoho protifašistických bojovníkov, ktorí sa dostali do väzenia spolu so svojimi niekdajšími úhlavnými nepriateľmi. V tom bola krutá tragédia ich osudu.“
Expozícia počítala pôvodne s 26 miliónmi korún, nakoniec však dostala zo štátneho rozpočtu rovných dvadsať miliónov. Riaditeľ Stanislav tvrdí, že skoršiemu spusteniu prác na expozícii bránila absencia potvrdených finančných prostriedkov na účte, bez ktorých sa nemohli tvorcovia expozície pustiť do celého projektu.
Novinkou stálej expozície bude interaktívna prezentácia jednotlivých dejinných etáp. „Výstava ponúkne základné informácie a kto bude chcieť vedieť viac, klikne si na informačný panel a bude mať k dispozícii ponukové menu. Takýmto spôsobom sa bude môcť návštevník dozvedieť oveľa väčšie množstvo informácii, ktoré si vyžiadajú viac ako jednu návštevu. Tým chceme zabezpečiť, aby sa návštevníci stále nanovo vracali do nášho múzea,“ vysvetľuje Stanislav..
Výstava bude vo svojej písomnej časti sprístupnená v slovenskom a anglickom jazyku. V audiovizuálnej sa počíta so zachovaním pôvodných šiestich jazykov: nemčiny, ruštiny, angličtiny, francúzštiny, maďarčiny a slovenčiny.
Keďže nová expozícia bude obsahom ďaleko presahovať obdobie SNP, jej riaditeľ nevylúčil, že v budúcnosti by sa mohlo Múzeum SNP zmeniť na Múzeum 20. storočia.
