Na majstrovstvách sveta veteránov v stolnom tenise sa Rudolf Mochnacký stal postrachom Japoncov!

V japonskej Jokohame sa zúčastnil na 12. Majstrovstvách sveta v stolnom tenise veteránov.

„Do Japonska som cestoval s českými stolnými tenistami. Naša česko – slovenská reprezentácia mala 76 členov. Z nej sme boli 13 Slováci,“ začína svoje rozprávanie Rudolf Mochnacký. Z Prahy odlietala česko - slovenská reprezentácia v stredu 26. mája ráno.

Prvou zastávkou česko - slovenských reprezentantov bol Hongkong. „Do Hongkongu sme prileteli vo štvrtok ráno o trištvrte na osem. Boli sme tam celý deň. K dispozícii sme mali dva autobusy a sprievodcov. V Hongkongu ma zaujala hlavne výstavba. Vežiaky boli ako stromy v lese. Napriek tomu som nemal pocit stiesnenosti. Pri takomto maximálne využitom priestore je celkom prirodzené, že obyvatelia Hongkongu nevlastnia pozemky. Niečo také ako rodinné domy som teda v Hongkongu nevidel.“

Mochnackého najviac zaujalo letisko. „Hongkongské letisko je postavené v mori. Leží na navezenej zemine. Má 60 terminálov. Medzi nimi sme sa prepravovali metrom. Nákladná preprava hongkongského letiska je najväčšia na svete a preprava cestujúcich zaujíma tretie miesto na svete.“

„Z Hongkongu sme odchádzali o 16. hodine. Za štyri hodiny sme boli v Tokiu. Tam nás už čakali autobusy. Nimi sme sa prepravili do hotela Prince. Má 36 poschodí, 1740 izieb a môže ubytovať až 4500 ľudí. My sme boli ubytovaní na 32. poschodí,“ pokračuje R. Mochnacký.

„Po príchode do hotela ma prekvapila rýchlosť s akou nás jeho personál ubytoval. Bolo 11 hodín večer a ja som si myslel, že vybavenie viac ako 70 – tich nových hostí potrvá aspoň hodinu. Moje obavy však boli zbytočné. Všetkých nás vybavili v priebehu 10 - tich minút. Každý z nás dostal obálku. V nej bola kartička s číslom izby. Tú stačilo zasunúť a dvere sa otvorili. Z izby sme mali veľmi dobrý výhľad na Tokio. V hotelovej izbe nás okrem iného čakalo aj pyžamo, kimono. Najväčšie prekvapenie hotelovej izby sme našli na toalete, kde bol počítačový bidet. Ten sa dal naprogramovať až do tej miery, že človek nemusel pohnúť ani prstom,“ hovorí náš spolupracovník.

„Na druhý deň sme cestovali do budhistického kláštora, kde sme spoznali náboženstvo Japoncov. Prekladateľ nám povedal, že Japonci majú 8 miliónov božstiev. Je zvykom, že si jeho obyvatelia v hojnej miere kupujú malých budhov, ktorých si potom dávajú do výklenkov, aby im prinášali šťastie. To isté platí aj o farebných páskach, ktoré si Japonci vyberajú a kupujú podľa znamení, v ktorých sa narodili. Tie priväzujú na konáre stromov. Veria, že takto si privolávajú šťastie.“

Ako tvrdí R. Mochnacký, Japonci sú maximálne ohľaduplní. Táto ich charakteristická vlastnosť sa prejavuje hlavne v medziľudských vzťahoch. Stalo sa mi, že na ulici niekto do mňa nechtiac buchol. Dotyčný sa mi ukláňal až tak, že sa hlavou skoro dotkol zeme. Táto vlastnosť bola charakteristická pre Japoncov aj počas stolnotenisových zápasov. Po skončení zápasu japonský stolný tenista nepodal ruku iba súperovi a rozhodcovi, ale aj všetkým okolostojacim divákom, ktorí sledovali jeho zápas. Neuveriteľnú ohľaduplnosť prejavujú aj chorí Japonci. Aby nikoho nenakazili svojím vírusovým ochorením, nosia na tvári šatku,“ rozpráva R. Mochnacký.
V Japonsku je 4,7- percentná nezamestnanosť. Prvých šesť mesiacov nedostáva nezamestnaný človek nič. Ďalších 6 mesiacov dostáva 80 percent z platu. Potom zase nič. Podporu v nezamestnanosti však v Japonsku nevyužíva skoro nik. Sú ochotní premiestňovať sa za prácou neuveriteľné vzdialenosti. Prijímajú každú prácu. Priemerný Japonec zarobí ročne 4,5 milióna jenov (1 355 355 Sk). Mesačne tak Japonci zarobia v priemere 375 tisíc jenov (112 946 Sk). Zdá sa to veľa, ale dvojizbový byt v Jokohame stojí mesačne 100 tisíc jenov (30 119 Sk). V Japonsku sa R. Mochnacký nestretol so skutočnou chudobou. Bol v chudobných štvrtiach, ale jemu sa to bývanie nezdalo chudobné iba trošku skromnejšie.
„V Japonsku som ochutnal všetko čo sa dalo. Dokonca som sa naučil jesť paličkami. Ľudia tam konzumujú veľa zeleniny a morských živočíchov. Chlieb je na 99 percent zložený z ryže. Je mäkký a jemný. Jedia ho iba symbolicky. Obyvatelia Japonska potravu buď pijú alebo ju jedia paličkami. Človek sa tam môže najesť skutočne všade. Na ulici pripadá na jeden obchod 9 reštaurácií. Hladný človek sa môže najesť aj v potravinách, v ktorých funguje akýsi druh fast foodu. Tie sú otvorené nonstop.“

Na 12. Majstrovstvách sveta v stolnom tenise veteránov sa zúčastnilo 1600 Japoncov, 200 športovcov z ostatných ázijských krajín a 600 Európanov. „Na majstrovstvách ma najviac zaujala kategória 85 plus. Sledoval som semifinálový zápas žien tejto kategórie. Najstaršia účastníčka mala 93 rokov. Bol som prekvapený ako dobre vyzerajú ženy aj v staršom veku. 70-ročné vyzerali ako 40-ročné. Čo ma prekvapilo najviac bola radosť Japoncov zo života,“ dodáva R. Mochnacký.
Rudolf Mochnacký sa na majstrovstvách sveta stolnotenisových veteránov prebojoval až do osemfinále. Na svojej ceste porazil mnohých japonských reprezentantov, začo si vyslúžil od jedného rozhodcu prezývku postrach Japoncov. Jeho víťazné ťaženie zastavil až anglický súper v osemfinále.

HONGKONG
Zriadenie: špeciálny administratívny región Číny s obmedzenou demokraciou
Rozloha: 1092 km štvorcových
Počet obyvateľov: 6,8 miliónov
Hustota obyvateľstva: 6300 obyvateľov na meter štvorcový
Oficiálne jazyky: čínština a angličtina
Náboženstvá: 90 percent lokálne náboženstvá
Podnebie: subtropické
Mena: jeden hongkongský dolár (1 US dolár = 7,8 hongkongského dolára)
1 hongkongský dolár = 4,190 Sk
Nezamestnanosť: 7,79 percenta (2003)

JAPONSKO
Zriadenie: konštitučná monarchia s parlamentným systémom
Rozloha: 377 835 kilometrov štvorcových
Počet obyvateľov: 127 333 002 (júl 2004 odhad)
Náboženstvá: 84% šintoisti a budhisti
Oficiálny jazyk: japončina
Nezamestnanosť: 5,3 (2003)
Mena: 1 jen (1 US dolár = 115,93 jenov)
100 jenov = 30,119 Sk

Zdroj: www.cia.gov (The World Factbook)