Podľa hovorcu akciovej spoločnosti Heineken Slovensko Petra Šveca, rozhodujúci vplyv na pokles spotreby piva nemá ani údajne zlé počasie, ale zníženie reálnych miezd obyvateľstva a najmä prudký nárast spotrebných daní. "Je nereálne, aby slovenskí výrobcovia piva začali robiť zlý marketing práve od toho mesiaca, v ktorom sa prudko zvýšili spotrebné dane," povedal na stretnutí s novinármi v Banskej Bystrici. Vlani sa tak stalo dokonca dvakrát, naposledy v auguste vzrástli spotrebné dane o 66 percent.
Spotreba piva sa za prvých päť mesiacov tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška znížila o 15 percent a v samotnom máji až o 27 percent. Spotreba piva na Slovensku tak poklesla o 270 tisíc hektolitrov, čo je 54 miliónov pollitrových fliaš. Cena zlatého moku je pritom u nás stále najnižšia v Európe. Slovenský konzument pritom formou spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty odvádza štátu 40 percent z ceny. Pri priemernej 17-percentnej obchodnej marži teda výrobcom piva na náklady a tvorbu piva nezostáva ani polovica z konečnej ceny. Paradoxne stále platí, že ceny sýtených farebných nealko nápojov sú stále vyššie, hoci náklady na ich výrobu sú nižšie.
Spotreba piva na Slovensku od začiatku 90-tych rokov rástla až do roku 2002, kedy dosiahla rekordných 94 litrov na osobu. Slovensko sa tak dostalo na 8. miesto na svete, pričom účasť v prvej desiatke znamená zaradenie medzi tradičné pivovarnícke štáty. Predbežné neoficiálne výsledky však naznačujú, že koncom roku 2003 sme sa vinou klesajúcej spotreby piva dostali na 10. - 11. miesto, čiže na hranicu vypadnutia z elitnej skupiny pivovarníckych štátov, na čele ktorej sú Česko, Írsko a Nemecko.