Problémom predaja sú pravdepodobne vysoké investície, ktoré si zchátraný zámok vyžaduje. Podľa odhadov by si celková rekonštrukcia vyžiadala okolo pol miliardy korún. Starosta hovorí, že zámok musí budúci majiteľ zachrániť. "Nemôžme dopustiť, aby sa objekt stal predmetom špekulácií," upozorňuje. Mnohí kupci totiž skončili hneď po tom, čo mali doložiť svoj záujem finančným zabezpečením.
Pri predaji by sa mal teda budúci majiteľ zaviazať, že najbližších päť rokov preinvestuje najmenej 100 miliónov, čo je približne jedna pätina z potrebných nákladov. Vychádzajúc z prepočtov by v prípade predaja kompletná rekonštrukcia trvala približne 25 rokov.
Starosta Výboh si predstavuje zrekonštruovaný Vígľašský zámok ako lákadlo pre turistický ruch. "Po obnove by tam mohlo byť ubytovanie, nejaké reštaurácie, ale aj výstavné priestory," hovorí starosta o víziách budúcnosti. Najprv však treba zámok predať a ... urobiť napríklad strechu, ktorú momentálne nemá.
Ak sa zámok nepodarí obci predať, pokúsi sa ho postupne zachraňovať. Podarilo sa už opraviť hradné múry a vstupnú baštu. Podľa starostu sú to však všetko len akútne zásahy. Jeho snaha získať európske peniaze na obnovu zámku neprestáva. Pôvodne gotický zámok zo 14. storočia pri hlavnej ceste medzi Zvolenom a Lučencom je totiž v žalostnom stave. Koncom vojny vyhorel, a potom až do 90. rokov chátral.
Zdá sa, že oveľa lepšie je na tom Ľupčiansky hrad v Slovenskej Ľupči, neďaleko Banskej Bystrice. Hrad pred jeden a pol rokom kúpila horehronská spoločnosť Podbrezovské železiarne od štátu za 21 miliónov korún. Zatiaľ železiari do opravy hradu investovali už viac ako 10 miliónov.
Jediná prosperujúca fabrika v horehronskej hladovej doline po najväčšom golfovom ihrisku na Slovensku teda vlastní a opravuje aj stredoveký hrad, do ktorého chce železiarska fabrika investovať počas 10 rokov najmenej 100 miliónov korún. "Mienime urobiť viac ako štát," hovorí v súvislosti so záchranou jedného z najhodnotnejších hradov na Slovensku vedenie.
Plány na využitie hradu sú jasné. V areáli by mala byť stála expozícia, galéria v najstaršej časti hradu dokonca aj koncertná sála. "Počítame aj s využitím v turizme, s malými ubytovacími kapacitami, vytvorením spoločenských priestorov pre recepcie a po vysvätení kaplnky možno aj pre svadby," tvrdia železiari. V hradných pivniciach by mohla vzniknúť aj vináreň.
Ľupčiansky hrad chcela získať pred niekoľkými rokmi aj obec, štát ho však nemal záujem predať Slovenskej Ľupči za symbolickú korunu. Ďalšie projekty sa snažili predložiť rôzne eseročky, ale záujem o využívanie hradu mali údajne aj herci Adamovič a Palúch.
Posledná skutočná majiteľka hradu arcivojvodkyňa Gizela ho v 19. storočí darovala monarchii a po vzniku republiky prešlo vlastníctvo na štát. Do hradu po vojne umiestnili učňov, grécke deti, koncom 50. rokov rehoľné sestry a po revolúcii načas slúžil ako bohoslovecký seminár.
