Článok pokračuje pod video reklamou
KREMNICA - Do tmavej noci zaznel pod hradbami Kremnice rachot ťažkých diel a dobových pušiek. Ozvalo sa stonanie, tiekla krv, Markytánky ťahali zranených bojovníkov do bezpečia. Zajatého obrancu mesta mučili husiti na kolese. Bitka z 15. storočia bola taká verná, že prizerajúci sa rodičia museli vystrašeným deťom vysvetľovať, že to nie je naozaj. Už tradične pritiahla cez víkend husitská bitka do Kremnice stovky návštevníkov od nás i zo zahraničia.
Členovia skupiny historického šermu z celého Slovenska mali bitku premyslenú do detailov. Kamil Fojtík zo skupiny Bojník je dušou dobýjania Kremnického hradu. Aj tohtoročné ťaženie husitov proti Kremnici sa nieslo v jeho réžii. "Stredoveké bojové scény a šermiarske duely jednotlivé skupiny dobre ovládajú. Tu ide skôr o to, aby sme ich zladili do jedného celku," povedal.
Zabezpečiť sa dobrou šermiarskou a streleckou technickou nie je jednoduché ani lacné. Aj keď ide o verné repliky diel a zbraní často sú to poriadne drahé záležitosti. Podobne ako dobový odev, ktorý môže v niektorých prípadoch stáť aj od 10 do 40 tisíc korún. "Krajčírskych strihov a dobových obrazov je z obdobia stredoveku zachovaných dosť, takže sa máme čoho pridŕžať," dopĺňa Kamil Fojtík.
Pod skutočnými kamennými hradbami vyrástla aj dokonalá napodobenina hradieb, odkiaľ Kremnická posádka bránila mesto. Búchali ťažké baranidlá, na hlavy protivníkov padali kamene. Našťastie iba polystyrénové, lebo v opačnom prípade by mala pohotovosť v meste zaberačku. Husiti mesto nedobyli ani tentokrát. Podpálili aspoň mincovňu a ukradli z nej zlato. Drevená atrapa najstaršej svetovej mincovne vzbĺkla v tme ako zápalka.
Kveta Fajčíková
Kremnica a husiti
V 14. a 15. storočí patrila Kremnica medzi najbohatšie mestá Európy. Tunajšie zlaté bane boli zrejme najproduktívnejšie vo svete. Ročne sa tu vyťažilo 130 kilogramov zlata. V čase rozmachu mesta upalujú v roku 1415 v Kostnici Jana Husa, ktorý požadoval odstránenie svetskej moci cirkvi. Po jeho smrti dochádza k povstaleckému hnutiu, ktoré trvá prakticky nasledujúcich 20 rokov. V roku 1428 sa boje husitov prenášajú aj do Uhorska. Ich spanilé jazdy smerovali takmer výhradne na územie dnešného Slovenska. Bohaté banské mestá patrili v tom čase manželke Žigmunda Luxemburského, kráľovnej Barbore. Práve ona ich pred nájazdmi husitov informovala. Najničivejšia výprava husitov prichádza na územie Slovenska v roku 1433. Z Poľska vpadlo 700 jazdcov a 7 tisíc pešiakov. Jedna z výprav smeruje aj na Kremnicu. Husiti si odnášajú zlatý poklad. Hoci archívne materiály tohto obdobia chýbajú, mesto sa im pravdepodobne dobiť nepodarilo. V opačnom prípade by tu zrejme nechali svoju posádku.
