V rozhovore pre náš týždenník to potvrdil bývalý podpredseda NR SR Ján Ľupták.
Tajný dokument s názvom Záverečná správa z vykonania kontroly Fondu národného majetku SR pri prevode majetku štátu na iné osoby, podľa Jána Ľuptáka, hovorí o katastrofálnej situácii v privatizácii pred rokom 1995. Správu dal vypracovať sám Vladimír Mečiar.
"V tom období na mňa premiér Mečiar naliehal, aby som súhlasil so zvýšením vodného, stočného a energií. Odmietol som to. Povedal som mu, že na Slovensku je dosť peňazí, len sú v nesprávnych rukách a na nesprávnom mieste," vysvetľuje Ľupták svoje riešenie. Podľa vlastného vyjadrenia dal Ľupták Mečiarovi dôkazy o tom, že mnohí privatizéri za vlády Čarnogurského, Mečiara a Moravčíka, ako aj niektorí poslanci NR SR neplatili dane. "A ešte nie je skontrolovaný Fond národného majetku," veľavýznamne replikuje rozhovor s Mečiarom Ján Ľupták.
Bývalý podpredseda NR SR navrhol vtedajšiemu premiérovi Mečiarovi, aby sa skontroloval FNM. Tomu však zabraňoval 60. článok Ústavy, ktorý nedovoľoval kontrolovať Najvyššiemu kontrolnému úradu Fond národného majetku. Jeho kontrolu mohol vykonať iba výkonný výbor FNM. "Vo výbore boli ľudia, ktorí mali vždy blízko k vládnucej strane," hovorí Ľupták. "Iniciovali sme preto zmenu tohto ústavného zákona. Návrh nám však vo výboroch NR SR neprešiel. Nepodporili nás ani poslanci vtedajšej opozície z radov KDH, DÚ, MKDH a SDĽ, ktorí hlasne kritizovali privatizáciu. Vtedy som si uvedomil, že opozícia s koalíciou boli vo veci privatizácie navzájom prepojené."
Keď Mečiar videl, "že neodstúpim od svojej požiadavky skontrolovať FNM, dal potajomky vypracovať spomínanú záverečnú správu. Na tajnom dokumente pracovalo 15 špičkových slovenských ekonómov a právnikov, ktorí boli zaviazaní mlčanlivosťou." O tejto správe Mečiar neinformoval nikoho zo svojich koaličných partnerov. "Dozvedel som sa to od jedného člena komisie. Vzápätí som Mečiara požiadal o jeden exemplár. On však poprel, že tajná správa existuje. Neskôr pripustil, že takýto materiál bol vypracovaný, ale vraj ho dal skartovať. Na otázku, prečo tak urobil, odpovedal, že by "musel potrestať aj svojich."
Záverečná správa, podľa Ľuptáka, hovorí o mnohých nezrovnalostiach v privatizácii počas spomínaného obdobia. "Počas rokov 1992 až 1994 mnohí privatizéri neplatili za sprivatizovaný majetok a nikto ich za to nepostihoval. Privatizéri nesplácali pôžičky ani bankám. Nesplatené fabriky majitelia predali alebo prepísali na iné osoby." Kontrola ďalej zistila, že chýbalo 33 realizačných zmlúv medzi FNM a privatizérmi. Existuje preto podozrenie, že sprivatizovaný majetok nebol vo veľkej miere splatený. Do kúpnopredajných zmlúv bolo často zasahované. Ceny v nich boli prepisované alebo škrtané perom. Robilo sa to bez prítomnosti notára. Mnohé podpisy na realizačných zmluvách neboli overené notárom. V niektorých prípadoch chýbali aj záložné zmluvy na majetok.
Tajný dokument hovorí aj o divokej privatizácii v Banskobystrickom kraji. "Napríklad KK company, pivovary, sa dostali do zahraničných rúk (Heinekenu, pozn. redakcie). Pri spomínanej kontrole v roku 1995 chýbala tejto spoločnosti jedna z realizačných zmlúv. Nenachádzala sa ani na FNM. Je preto otázne, či si KK company vysporiadala záväzky, na ktoré kontrola v roku 1995 poukázala."
Ján Ľupták priznáva, že zistenie týchto skutočností, ako aj fakt, že Mečiar nemal záujem celú vec riešiť, boli pre ZRS dôvodom vystúpenia z vlády. Jedným dychom však dodáva, "keby sme boli z vlády vystúpili, umožnili by sme Mečiarovi a ostatným politickým stranám sprivatizovať plynárenský a energetický priemysel, finančné inštitúcie, telekomunikácie a železničnú a autobusovú dopravu. Nedovolil som sprivatizovať tieto kľúčové odvetvia, lebo nám do štátneho rozpočtu prinášali nemalé zisky. Išlo o príjem 40 miliárd korún z celkovej výšky štátneho rozpočtu 186 miliárd korún."
Za pravdu dal Ľuptákovi, podľa jeho vlastných slov, aj neskorší vývoj politickej situácie. "Napriek mojej snahe boli vyššie spomínané podniky terajšou vládou vypredané. Zahraniční majitelia majú zisky a nášmu štátu platia iba dane, čo má samozrejme ekonomický dopad na životnú úroveň obyvateľov Slovenska."
