O nič viac o nej, pred 37 rokmi, nevedel ani Čech Jiří Hobík, ktorý do Švédska emigroval a dnes žije v Španej Doline.
"Na západ som odišiel rok pred prevratom v roku 1968. Odišiel som cez Juhosláviu do Talianska," opisuje Jiří svoje prvé kroky za hranicami vtedajšieho Československa. Z utečeneckého tábora chcel odísť najskôr do Ameriky. "Mám tam príbuzných." Čakanie na Ameriku sa však predlžovalo. Prišla ponuka odísť do Švédska. "Do tejto krajiny som sa prihlásil medzi poslednými. Riadením osudu som sa však dostal na prvé miesto." Z Talianska odletel pán Hobík spolu so svojou bývalou manželkou do švédskeho mesta Malmö. Z tade išiel ešte do utečeneckého tábora. "To bolo pre mňa prvé veľké prekvapenie. V tábore sme mali malé chatky. Veľmi som sa začudoval, keď som zistil, že je v nich ústredné kúrenie. Také vymoženosti sme v talianskom utečeneckom tábore nemali. V tábore sme mohli byť dovtedy, kým sa nenaučíme po švédsky." Jiří však nelenil a už o týždeň mal prácu. "Pracoval som v jednej zájazdovej kancelárii, kde som za hodinu zarobil sedem švédskych korún. Po zdanení mi však zostalo iba 4,90." Jiří vystriedal pár reštaurácií až kým sa trvalo nezamestnal v prestížnom anglickom klube The Royal Banchcelors club. "Šéf bol so mnou spokojný a ja som na švédske pomery dobre zarábal."
Postupne si Jiří vo Švédsku kúpil byt a založil si rodinu. "Bývali sme v krásnom 4-izbovom byte, kde hríby rástli hneď za cestou," pochvaľuje si Jiří švédsku prírodu a prostredie.
Žiť vo Švédsku chce, podľa Jiřího pevné nervy. Človek musí mať na to povahu. Švédi sú, podľa neho, ľudia pre seba. "Držia si odstup. A to už nehovorím o cudzincoch. Človek tam môže žiť 15 rokov a nemôže povedať, že si tam našiel nejakých blízkych ľudí. Viac ako osem rokov sme bývali spolu v jednej bytovke asi s piatimi rodinami. Iba sme sa zdravili. Nič viac."
Zdravenie vo Švédsku, to je podľa Jiřího, osobitná kapitola. "Keď sa ľudia prvýkrát stretnú, pozdravia sa hey. Na druhý deň sa pozdravia hey, hey. To znamená, že sa už poznajú. Avšak viac ako hey, hey od nich nečakajte." Na druhej strane sú však Švédi veľmi úctiví ľudia. "Pri návšteve lekára alebo na úrade každý vstane, podá vám ruku a povie hey. To isté sa opakuje aj pri odchode. Pritom si všetci navzájom tykajú. Nezáleží na veku, ani na spoločenskom postavení." Obzvlášť milo bol Jiří prekvapený, keď bol prvý deň v novom byte. "Naraz len niekto zazvonil a pred dverami stál predstaviteľ firmy, ktorá postavila bytovku. Predstavil sa a za firmu nás privítal v novostavbe."
O medziľudských vzťahoch vo Švédsku veľa vypovedajú aj tradičné vzťahy v rodinách. "Po tom, ako dieťa skončí školu a dostane v práci prvú výplatu, musí povinne prispievať na chod domácnosti. Rodičia mu určia, koľko bude platiť za nájom, za telefón a za stravu. Pevné pravidlá platia aj v iných vzťahoch medzi rodičmi a deťmi. Je nemysliteľné, aby syn alebo dcéra po zábave v noci zavolali rodičom a tí prišli pre nich. Keď som to spravil ja, pokladali to za niečo neobyčajné a veľmi to oceňovali. Ale na svojom správaní nezmenili nič."
Zmysel pre zodpovednosť je vo Švédsku na veľmi vysokej úrovni. Okrem presne daných pravidiel v rodine to platí aj v spoločenskom živote. Pričom najdôležitejšie sú dane. Dane sa platia zo všetkého. "Vo Švédsku sú všetky možné údaje uložené v počítačoch. Stane sa vám napríklad, že idete autom. Zrazu vás zastaví civilné auto, v ktorom sú policajti. Majú pri sebe počítač a na základe údajov v ňom hneď vedia o vás všetko. Vedia, či ste zamestnaní, či platíte dane, aký máte príjem. Jednoducho všetko. Tento systém má svoje výhody aj nevýhody." Sociálny systém, podľa Jiřího, nepochopiteľne podporuje napríklad alkoholikov. "Alkoholizmus je podľa švédskych zákonov choroba. Čiže, keď príde domov opitý muž a roztrieska nábytok, štát mu dá iný." Inakosť sociálneho systému zažil aj Jiří. "Na dôchodku som chcel menší byt, preto som si dal žiadosť na garsónku. Mesto však nemalo garsónku, tak mi dali 5-izbový byt. Ja som si platil za jednu izbu a mesto za zvyšné štyri." Sociálny systém je teda, podľa Jiřího "na úrovni a poskytuje pomoc, ale nedajbože, aby ju človek hľadal. Stalo sa mi, že sme potrebovali požičať na nájomné. Išiel som na sociálku. Tam som absolvoval hotové vypočúvanie. Pýtali sa ma koľko zarábam, koľko fajčím, koľkokrát chodím do kina... Jednoducho, strach a hrôza. To bolo prvý a posledný raz, čo som žiadal o pomoc."
Vo Švédsku platí zamestnaný človek, aj dôchodca, 30 až 40 percent daní zo svojho príjmu. Pri priemernej mzde 10 až 12 tisíc švédskych korún dostane priemerný občan Švédska 7 tisíc korún na ruku. Daňový systém je v niektorých oblastiach až nerozumný. "Lepšie si je na byt zobrať pôžičku, ako ho zaplatiť v hotovosti, hoci má na to človek peniaze. Rozdiel je práve v daniach. Pri pôžičke človek odvedie štátu menšie dane, ako keby za byt zaplatil v hotovosti. Pôžičku takýmto spôsobom teda využívajú aj tí, ktorí by ju normálne nepotrebovali."
Napriek prirodzenej ľudskej prešpekulovanosti Švédi nepoznajú korupciu. "Je nemysliteľné, aby niekto prišiel k lekárovi a dal mu čokoládu alebo fľašu pálenky. A to už nehovorím o peniazoch. Nijaký Švéd to nespraví. Je to pod ich úroveň."
Krajina troch koruniek je konštitučná monarchia. S jej existenciou sa spája viacero tradícií. Jedna z nich hovorí, že princ predtým ako sa stane kráľom musí prejsť po týždni všetkými zamestnaniami, ktoré sú v krajine. Od kominára až po bankového úradníka. "Tak získava skúsenosti. Je to veľmi sympatické."
Švédsko je, podľa Jiřího, zvlášť charakteristické svojou čistotou. "Vo Švédsku som sa stretol s takou čistotou všade vôkol mňa, že som sa až zamýšľal nad tým, či je vôbec ľudské spoločenstvo schopné takej čistoty. V meste na zemi skoro vôbec nenájdete papierik. Všade je neuveriteľný poriadok. Celú krajinu som prešiel krížom – krážom a nikde som nevidel nijaký schátralý dom alebo neporiadok na dvore u farmárov.“ To isté platí o prírode. „Lesy sú veľmi pekne upravené a čisté."
Príroda je celkovo vo Švédsku očarujúca. "Iba okolo Göteborgu, kde som býval, bolo viac ako 80 jazier. Za celých vyše 20 rokov som ich ani všetky nenavštívil. Je to raj na rybárčenie. Vo Švédsku má skoro každý toto hobby." Podnebie je na západe Švédska, kde žil Jiří, podobné nášmu. Výnimkou je všadeprítomný vietor. "Deň, kedy vo Švédsku nefúka vietor je národným sviatkom." Ďalšou zvláštnosťou je rýchle striedanie ročných období. "Deň pred prvým jarným dňom, 20. marca, je na zemi ešte sneh. Na druhý deň je však už všade zeleň a všetko je rozkvitnuté. Je to dané aj tým, že vo Švédsku je veľmi krátke leto."
Švédske národné jedlo sa volá piti i pana. V preklade to znamená pľuvnúť do panvice. Jedlo sa skladá z nadrobno nakrájaných zemiakov, údeného mäsa a šunky. Všetko je to varené na cibuľke. "Národnou polievkou je hrachová. Tá sa je každý štvrtok. Nezáleží v akej reštaurácii práve ste. Vo štvrtok vám jednoducho prirodzene ponúknu hrachovú polievku." Okrem týchto dvoch jedál konzumujú Švédi viac- menej to isté ako hocikde na svete.
Na život vo Švédku treba mať podľa Jiřího povahu. Hlavne na určitú švédsku uzavretosť. "Oni sú otvorení, ale inak," zafilozofoval na záver rozhovoru český Švéd, ktorý sa rozhodol stráviť jeseň života na Slovensku.
Jiří Hobík je vášnivým rybárom. Vo Švédsku sa mu podarilo uloviť tohto pekného lososa.
