"Skutočne toxických húb je málo," hovorí Svetozár Dluholucký, prednosta Detskej kliniky Rooseveltovej nemocnice.
Existujú tri skupiny húb, z ktorých sa dá otráviť. Predstaviteľom prvej je muchotrávka červená, tigrovaná a panterová. Tie obsahujú muskarínový jed. Je to halucinogén. Príznaky prichádzajú rádovo pár minút po zjedení. Človek začne zvracať a šalieť. Zle vidí a má halucinácie. Dokonca môže byť agresívny. "Ľudia otrávení týmto typom húb si môžu reálne ublížiť, napríklad tak, že vyskočia z okna," tvrdí Dluholucký. "Nejde však o smrteľnú otravu."
Druhý typ jedovatých húb je žalúdočnočrevný. Po požití dostane človek v krátkej dobe hnačku a zvracia. Typickým príkladom tejto skupiny jedovatých húb je satan. "Našťastie ide o termolabilný jed. To znamená, že po dobrej úprave sa rozkladá. Takto môže človek zjesť aj satana, ak je dobre spracovaný." Ani jed tejto skupiny nie je smrteľný.
Tretí typ jedovatých húb je najhorší. Názov skupiny amatoxínová, je odvodený od jedu amatoxín, ktorý obsahuje muchotrávka zelená, biela a jarná a ešte jeden druh malej bedličky. Tieto huby majú jed, ktorý je príčinou smrteľných otráv. "Ak zje dospelý človek iba jeden klobúk amatoxínovej huby a lekár ho nezoberie hneď do zdravotnej starostlivosti, tak je len na priepustke z neba," hovorí varovným hlasom prednosta Dluholucký.
Otrava muchotrávkou zelenou je veľmi nebezpečná a laik, dokonca lekár, ktorý s ňou nemá skúsenosť, ju ťažko zistí. "Muchotrávka zelená má totiž voľný interval," vysvetľuje Dluholucký. "Ten nemá žiadna iná huba. Človek ju zje na obed a cíti sa 6 až 12 hodín dobre. Nie je mu vôbec nič. Môže hrať futbal alebo plávať. Po 6 až 12, niekedy dokonca po 24 hodinách, začnú prvé príznaky. Za ten čas môže človek na zjedenú hubu zabudnúť. Zrazu začne mať kolikovité bolesti brucha, začne zvracať a má typickú vodavú hnačku ako pri cholere."
Hnačka a zvracanie sú veľmi nebezpečné, lebo už pri nich môže človek umrieť. Problém je aj v tom, že mu v nemocnici nemusia určiť správnu diagnózu. "Príde do nemocnice a preto, že má hnačku môže skončiť na infekčnom. Ak sa ho niekto nespýta, či jedol nejaké huby, tak nikomu ani na um nezíde, aby ho liečil z otravy muchotrávkou zelenou."
Zvracaním a hnačkou sa pacient dostáva do druhej fázy otravy muchotrávkou zelenou. "Problém je však v tom, že jeden deň zvracia a má hnačku a potom je bez akejkoľvek liečby deň ticho. Lekári, ktorí nemajú skúsenosti s touto liečbou, ho v tejto fáze pošlú domov. Vtedy sa však začnú rozbiehať pečeňové testy. Ide dole krvný cukor a poškodzuje sa pečeň. Amatoxínový jed sa už totiž päť hodín po požití na ňu naviaže. Pritom potrebuje asi dva alebo tri dni, aby ju úplne zničil. Na tretí deň sa prejavia prvé príznaky poškodenia pečene. Človek má bolesti pod reberným oblúkom, začne žltnúť a krvácať. Krváca do zažívacieho traktu a môže kašľať aj krv. Tečie mu z nosa krv a nemôže ju zastaviť. Začne blúzniť a strácať vedomie. V bezvedomí a v kŕčoch odíde k Pánu Bohu. Toto je najnepríjemnejší spôsob smrti. Šancu na prežitie nemá takýto človek už po 5 hodinách. Ak sa nedostaví na liečbu, je už po šiestich hodinách po zjedení po smrti."
Napriek rôznym pokusom liečiť túto otravu, do 70. rokov minulého storočia, sa podieľala na vysokej úmrtnosti postihnutých pacientov. "U dospelých dosahovala úmrtnosť 50 percent a u detí až 80, niekedy dokonca 100 percent."
Prelom v liečení otravy muchotrávkou zelenou nastal v roku 1977. "V tomto roku sme zažili otravu 16 Rómov z jednej osady v Brezne. Zomierali veľmi rýchlo po sebe, jeden za druhým. Táto udalosť bola pre nás zlomová. Pozbierali sme všetky údaje a poznatky o liečení otravy a v roku 1978 sme na ich základe poskladali protokol liečby. Išlo o prvý komplexný protokol v Československu a možno aj na svete. Na jeho základe sme sa pustili do liečby. Prvé pokusy boli veľmi komplikované. Po "vychytaní všetkých múch" sme upravili protokol. Za 25 rokov jeho používania sme liečili 34 detí na amatoxínovú otravu. Z nich zomrelo šesť, 28 je živých a zdravých," vysvetľuje prednosta.
Kúzlo protokolu bolo v tom, že bol prvý, ktorý začal otravu muchotrávkou zelenou liečiť. "Keď sme liečbu nasadili 6 až 8 hodín po požití, tak k pečeňovej fáze skoro ani nedošlo. Pečeň sa nepoškodila. Naša metóda dáva šancu vyliečiť pečeň bez toho, aby bola transplantovaná. Principiálne treba protokol nasadiť včas. Dali sme ho aj ľuďom, ktorí boli otrávení muskarínovou alebo zažívacou hubou. Jednoducho sme nemohli čakať na diagnózu. Úspech nášho protokolu je postavený na tom, že robíme včasnú a plnú liečbu. Stanovili sme si interval 4 a pol hodiny. Ak niekto zjedol bedľu, plávku alebo šampiňón a má po uplynutí tohto času prvé príznaky, tak je to muchotrávka a my hneď nasadzujeme liečbu. Úspešná liečba stojí až 200 tisíc korún."
Na zistenie prítomnosti amatoxínového jedu v moči sa používa protokol set, diagnostická súprava. Takýmto spôsobom sa dostavia výsledky za dve hodiny od doručenia moču. Ten je pozitívny už 4 a pol hodiny po požití muchotrávky. Je veľmi spoľahlivý a presný. Stačí, aby človek mal iba jednu molekulu amatoxínu a set ju zachytí. Chce to však plnú liečbu. Jedno vyšetrenie setom stojí šesťtisíc korún. Najlacnejšia liečba dosahuje úroveň 36 až 90 tisíc korún. Ide o prvé tri dni, keď sa robí liečba pre istotu. Set je spoľahlivý aj v tom, že vie povedať, či ide o ťažkú, stredne ťažkú, ľahkú alebo žiadnu otravu. Protokol nie je úspešný len v tom, že vylieči človeka z otravy, ale zachraňuje aj jeho pečeň.
Tento rok sa amatoxínovými hubami otrávili hlavne skúsení hubári. "Muchotrávky zbiera buď absolútne skúsený hubár alebo idiot. Zbieranie húb je vždy riziková záležitosť. Je to ruská ruleta. Najlepšie je zbierať hríby a kuriatka. Principiálne platí, že ak je pre vodiča červená stop, pre hubára je to zelená a trochu aj biela." Podľa prednostu, "ak má človek žalúdočné problémy, treba ihneď prísť do nemocnice a priniesť so sebou aj zvyšky húb, ak mu nejaké zostali doma."
Na zistenie jedovatej huby je veľmi účinný aj Wilandov test. Šťavu podozrivej huby je potrebné vytlačiť na papier a na ňu prikvapnúť 25-percentnú kyselinu soľnú. Ak huba zmodrá alebo zozelená, tak je v nej prítomný amatoxín. Ním sa človek môže otráviť aj zo sušených húb, ktoré sa používajú do kapustnice.
