Zaujimavosti zo Španej Doliny

Špaňodolinské čipky boli veľmi jemné, biele alebo z prírodných nebielených nití s vťahovanou hrubou bielou bavlnenou priadzou. Neskôr sa začali farebne rozlišovať. Používali sa na odev (rukávce, mužské aj ženské košele, spodné prádlo), čepce, "kápky", oltárne plachty, čipky do skríň, na vankúše, čipka sa stávala jedným z hlavných dekoračných prvkov kňazov, dedinských kostolov a kaplniek. V súčasnosti čipkárky paličkujú najmä okraje obrusov, prestierania, goliere na šaty, vložky do šiat, umelecké obrázky a ozdoby.

Každý špaňodolinský betlehem je iný, originálny. Spoločným znakom je drevená konštrukcia mesta s vežičkami, maštaľka a schody. Papierové postavy valachov a zvierat sú zhotovené z tvrdého papiera, podlepené drevenými doštičkami a zapichnuté do schodov. Jeho súčasťou je aj pastva s výjavmi zo života pastierov.
Herrengrundit - Cu4Ca(SO4)2(OH)6.H2O
Tento sekundárny nerast bol nájdený v roku 1879 v starých banských chodbách Španej Doliny. Vznikol zvetrávaním primárnych medených rúd. Pomenovali ho podľa nemeckého názvu Španej Doliny - Herrengrunde, herrengrundit. Neskôr bol prezentovaný verejnosti pod názvom úrvolgyit, čo bolo odvodené od maďarského názvu Španej Doliny Úrvolgy. Je veľmi zriedkavým nerastom. Jeho pôvodným náleziskom bolo ložisko medených rúd v Cornwalle (Anglicko), neskôr sa našiel na Uspenskom ložisku (Kazachstan)a ložisku Acton v Pensylvánii (USA).
Obec Špania Dolina mala vlastné medené banské mince - výplatné znaky s nápisom Herrengrund. Pochádzajú z rokov 1699 a 1739. Pod nápisom je hlava anjela. Rub zdobia okrem skrížených kladiviek a letopočtu bralá v spodnej časti a hore alchymistická značka medi.

V Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici sa nachádza exemplár špaňodolinského pohára vo forme súdka a šálky bez uška a bez podstavčeka. Súdok z cementačnej medi je vysoký 10,3 cm a dá sa rozobrať na dva rovnaké, do seba zapadajúce poháre. Na šálkach sú švabachom vyryté texty, často so žartovnou baníckou riekankou a zdobené sú figurálnymi motívmi s výjavmi z baníckej činnosti. Nápisy sú prevažne v nemeckom a latinskom jazyku. Poháre boli určené na vývoz alebo ako dar pre početných návštevníkov obce. Preto sa väčšina z nich nachádza mimo územia Slovenska. Najstarší datovaný pohár je z roku 1640, posledný z roku 1814. Poháre neboli puncované. Nepodávali informácie o ich výrobcoch a miestach výroby. Vyrábali sa z jemnej medi, ktorá sa získavala zrážaním na železe, tzv. cementáciou. Boli pozlátené.