Kto sú? Skade prišli? Prečo prišli? Čo ich teší a trápi? To všetko sú otázky, na ktorých odpovede sú zvedaví nielen oni v predvečer osláv 750. výročia posviacky kostola.
Ľudia žijú v Španej Doline z rôznych dôvodov. „Ako dieťa som v Španej Doline bývala s rodičmi. Potom sme sa presťahovali do Banskej Bystrice- Sásovej. Povedala som, že sa sem raz vrátim. Našťastie sa mi to aj splnilo,“ hovorí Slávka Grekčová, ktorá nikdy nechcela odísť zo Španej Doliny. Veronika Vilhelmerová sa naopak do Španej Doliny vydala. „Mala som z tadeto muža.” Mladá rodina Olivera a Zlatice Mečiarovcov sa rozhodla usadiť v Španej Doline aj preto, že tu obidvaja mali prácu v miestnom Diecéznom centre mládeže. „Rozhodnutie sa pre život v Španej Doline je záležitosťou akejsi vnútornej mentality. Niekto dáva prednosť mestu, iný dedine. Ja som dedinský typ. Keď sme sem prišli prvýkrát, hneď nás Špania Dolina očarila. Upútala nás atmosféra pôvodných vecí. Viedlo nás to k rozhodnutiu, aby sme si tu kúpili chalupu. Postupne sme sa tak stali obyvateľmi Španej Doliny,“ vyznávajú sa zo svojho vzťahu k obci manželia Jozef a Danica Glósoví.
Okrem stálych obyvateľov Španej Doliny má dedina silne zastúpenú skupinu chalupárov. Medzi nich patria aj Juraj a Jozefína Urbanovci z Bratislavy. “Každý rok trávime v Španej Doline obdobie od jari do jesene. Chodíme sem kvôli prírode a pokoju. V takejto atmosfére sme si koniec - koncov predstavovali stráviť náš dôchodok. Splnilo sa nám to. Je to náš raj na zemi. Máme tu útulnú dreveničku, kde sa dobre cítime.“
Život v Španej Doline má podľa jej obyvateľov nesporne veľa výhod. Najčastejšie skloňovanou výhodou je pokoj, ktorý obec ponúka. Ten je plodom prekrásnej prírody v zajatí, ktorej sa Špania Dolina nachádza. „Blízkosť a bezprostrednosť prírody veľmi obohacuje človeka, ktorý tu býva,“ vyhlasuje Danica Glósová, ktorá má, podľa vlastných slov, veľmi pozitívny vzťah k zvieratám a rastlinám. „Napriek tomu, že príroda tu pre človeka vytvára niekedy tvrdé podmienky, ak ich človek prijme, iste ho odmenia dobrým vnútorným pocitom,“ dopĺňa svoju manželku Jozef Glós. Na jeho slová nadväzuje Zlatica Mečiarová, ktorá tvrdí, že súžitie človeka s tvrdými prírodnými podmienkami dodáva celému životu v Španej Doline neopakovateľný ráz romantiky. Okrem toho je, podľa nej, tunajšie prostredie veľmi vhodné pre deti a hlavne pre matky na materskej dovolenke. S jej názorom sa stotožňuje aj Slávka Grekčová, ktorá vidí v špaňodolinskom prostredí nesmierne vyžitie práve pre deti. „Majú tu veľa možností ako využiť svoj voľný čas. Pritom môžu zažiť také veci, o ktoré sú deti v meste ochudobnené. Medzi ne patrí napríklad lozenie po stromoch alebo neopakovateľné vychádzky do blízkej prírody. Rodič sa pritom nemusí báť, že mu dieťa zrazí auto.“ Prostredie v Španej Doline je pre deti, podľa jej názoru, aj veľmi zdravé. „Môj syn Jakubko je astmatik. Keby žil v meste choroba by sa mu iste zhoršila.“ S tým súhlasí aj Veronika Vilhelmerová, ktorá poznamenáva, že „jej deti počas pobytu v Španej Doline vždy prešiel kašeľ.“ Medzi príjemnosti života v Španej Doline patrí, podľa Zlatice Mečiarovej, aj miestne kultúrne leto.
Každá minca má však dve strany. Výnimkou nie je ani Špania Dolina. Jej obyvatelia pociťujú ako najväčší problém zásobovanie obce a miestny obchod. Jedným dychom však dodávajú, že sa veľa zlepšilo po príchode Dany Hlaváčovej, ktorá robí v obchode predavačku. „Napriek tomu je však obchod slabo zásobovaný a strašne predražený. Aj keď sa to o čosi zlepšilo, človek musí na veľké nákupy stále chodiť do mesta,” vyhlasuje Slávka Grekčová. “Obchod má nemožné otváracie hodiny,” dopĺňa výhrady voči obchodu Danica Glósová. “Cez leto, keď sú v dedine chalupári, by mal byť otvorený dlhšie. Nevýhodou je tiež, že obchod nefunguje ako samoobsluha. Ak chce človek iba jednu vec, niekedy vystojí skoro dieru”. Podľa Juraja Urbana je potrebné hľadať problém u samotného majiteľa obchodu. Ten, podľa jeho slov, “nemá obchodníckeho ani podnikateľského ducha.”
Ďalšou boľavou ranou je pre Špaňodolinčanov autobusové spojenie. Väčšina pociťuje nedostatok linkových spojov počas dňa. Platí preto akási nepísaná zásada, že bez auta je život v Španej Doline priam nemysliteľný. Neskôr narodeným chýba okrem zlých spojov aj taký samozrejmý výdobytok dnešnej doby, akým je bankomat.
Osobitnou kapitolou špaňodolinskej odvrátenej strany sú napäté vzťahy medzi prisťahovalcami a starousadlíkmi. “Je to ťažko prekonať. Chce to dlhší čas. Starousadlíci majú svoj svet, ktorý si tu dlhé roky vytvárali. Nemajú radi zmeny. My, ktorí prichádzame, vidíme Španiu Dolinu trochu inak. Chceli by sme niečo zmeniť. Snažíme sa to robiť dobrosrdečne. Len nie vždy sa to tak prijíma. Na druhej strane chápem aj starousadlíkov, že je pre nich trochu problematické meniť niečo, čo tu fungovalo 80 rokov,” vysvetľuje Jozef Glós, ktorého mrzí, že obec je niekedy zanedbávaná aj vďaka ľahostajnosti jej obyvateľov. Zlatica Mečiarová, ktorá sa podľa vlastných slov rada porozpráva so starenkami, tvrdí, že celý spor nevidí až tak dramaticky. Napriek tomu priznáva, že existuje určitá mienka, ktorá prisudzuje starousadlíkom, baníkom, väčšie práva ako prisťahovalcom. Celú polemiku upokojuje Patrik Suchanič. Domnieva sa, že medziľudské vzťahy sa v Španej Doline nevymykajú zo slovenského dedinského priemeru. “Sú tu také, ako v hociktorej inej dedine.”
Korunu celej polemike o tom čo by sa dalo zlepšiť v Španej Doline nasadzuje Zlatica Mečiarová, ktorá prorocky predznamenáva: “Niečo sa posunie dopredu a na niečo si asi netreba zvyknúť.”
Blížiace sa oslavy 750. výročia posviacky kostola vnímajú Špaňodolinčania väčšinou pozitívne. Aj keď pre mnohých z nich znamenajú v prvom rade varenie a pečenie, tešia sa, „lebo prídu deti“. Tak nadobúda oslava posviacky kostola vo výpovediach miestnych obyvateľov ráz rodinného sviatku. Pre manželov Glósových je oslava „oprášením, vyzdvihnutím a uvedomením si bohatej histórie Španej Doliny. Tú, bohužiaľ, nevedia niekedy doceniť ani jej vlastní obyvatelia. Pre viacerých z nich má oslava posviacky kostola hlavne duchovný význam. „Veď je to náš kostol a naša viera,“ hrdo vyhlasuje Veronika Vilhelmerová. Oslava si preto, podľa Zlatice Mečiarovej, vyžaduje aj duchovnú prípravu.
