Toľko prešporských návštev nemá azda ani doma v Bratislave. Neprejde deň, aby mu pred chalupou v Michalovej nazastalo nejaké auto. Za pár dní stihol pritom upratať dvor, narúbať plnú kôlňu dreva a usušiť dva kusy dubákov. Hovorí tomu, že dovolenkuje. Režisér Stanislav Gurka.
Chcete zostať medzi horami dlhšie, alebo ste typ, ktorý sa vidieka rýchlo zasýti napriek tomu, že ho svojím spôsobom potrebuje ?
- Tentokrát to mám vyrátané na necelé dva týždne. Prvého augusta musím totiž odovzdať scenár nového televízneho " Knock out ". Aj keď sú v našej brandži zvyčajne dva mesiace dovolenky, treba ju prispôsobiť aj vlastnému okoliu, svojej rodine, synovi. Ale na to, koľko kilometrov sem z Bratislavy je, myslím si, že trávime na chalupe dosť času. Nebudem však klamať,nevedel by som žiť na dedine. Som mestské dieťa. Narodil som sa v Bratislave, vyrastal som v Karlovej Vsi medzi panelákmi, takže viac inklinujem k mestu. Potrebujem jeho kolorit. Keď sa ale opäť chystám vypadnúť aspoň na pár dní, už sa zasa veľmi teším na ľudí s úplne inými problémami, aké majú ľudia v Bratislave. Aj na to napríklad, že nemusím byť "zošnurovaný" v obleku , môžem chodiť v kraťasoch a šľapkách, a že to nie je ober turistické centrum. Mal som tu v priebehu niekoľkých dní pár kamarátov. Jeden je riaditeľ veľkoobchodného centra, druhý právnik, čiže chlapi, ktorí musia byť povinne tip-top. Ohromne im to vyhovovalo.
Hovoríte, že by ste sa nevedeli odtrhnúť od mestského života. Nevadí vám ani to, že dravosť tejto doby kruto zasahuje do medziľudských vzťahov ?
- Je to fakt iné, ale pozrime sa len krátko dozadu. Tiež existovali rôzne podrazy a donášanie. Iba ste nevedeli kto je kto a koľkí udavači vás obklopujú. Teraz sa to nejakým spôsobom verejne odbalilo. Je pravda, prišiel iný spôsob presadzovania sa, je silná konkurencia, robia sa aj rôzne veľmi nekalé ťahy, ale rozhodne je to flagrantnejšie.
Stalo sa vám, že sa vám "posvinili" kamaráti a museli ste ich zo svojho života vyselektovať ?
- Najmä v našej malej branži, ktorá je dosť krutá , funguje kto z koho. Aj osobne viem, čo sú podrazy od priateľov,od ktorých by som to nikdy nečakal. Napriek tomu by som túto dobu neodsudzoval. Predovšetkým, dáva človeku možnosť nejakým spôsobom vyniknúť. Je chyba, že ju niektorí poňali až tak, že idú cez mŕtvoly. Pred revolúciou sa stávalo, že vás udal najbližší, možno dokonca brat, jednoducho diali sa hnusné veci…Dnes sa môžem rozhodnúť: S tymto človekom nebudem spolupracovať. Niekedy sa vzťahy" pokašlú"aj kvôli konkurencii. Ak jeden niečo dosiahne, a iný nie…
Ste teda presvedčený, že éra od revolúcie a jej vývoj po dnešok sú v poriadku ?
- Myslím si to. Sloboda je neoceniteľná najmä pre mladých. Môžu cestovať , vidieť, vzdelávať sa. Nie emigrovať, ale ísť, vrátiť sa a opakovane spoznávať svet. To horšie, čo prináša každý zvrat, treba nejako prežiť. Koniec-koncov, keby sme sa opýtali ako prišli niektorí súčasní americkí miliardári k peniazom, dozvedeli by sme sa, že ich dedovia pri naftovom prameni mali len rýchlejšie kolty. Ľudia, ktorí sa nebáli ísť za robotou hoci to bolo podstatne zložitejšie, mali šancu. Slovákom predsa nehovorím nič nové !
V čom to potom škrípe? Máme krátku pamäť alebo "dlhé vedenie" ?
- Môj názor, pre ktorý ma možno niekto nebude mať rád: Trpíme tým, že sme boli lokaji a sluhovia. Ďalší historicky overený fakt - málokedy sme niečo vlastnili. Strašným spôsobom dodnes cítiť, že sme tí, ktorým niekto zavelil ,choď pokosiť lúku, choď napásť kravu a Slovák išiel. Pracovito pásol a kosil o dušu spasenú, lebo pracovití my sme. Ale nenaučili sme sa zveľaďovať svoje. A ísť za tým. Pozrieť sa napríklad ako sa robí cestovný ruch v cudzine, a potom si doma otvoriť vlastný penzión. Teda, keď sa to naučím a dokážem povedať aspoň kartofel a gutten tag…
Ste televízny režisér a scenárista. Je podľa vás zdôvodniteľné, že dva mesiace má divák na obrazovke okukané filmy a relácie, keď prázdniny sú iba v divadlách? Viete si predstaviť, že by podobným spôsobom pracovali aj printové médiá, teda noviny a časopisy?!
- Je dokázané, že televízna sledovanosť v letnom čase ide rapídne dole. Ľudia sú na dovolenkách, väčšinu času trávia vonku, na dedinách sa pracuje do súmraku. Keďže súkromné televízie žijú výlučne z reklamy, princíp je jednoduchý. Pri nízkej sledovanosti je o vysielanie reklamy menší záujem. Prečo to ale praktizuje štátna televízia, neviem.Tam som trošku prekvapený. Žijú, okrem dotácií, z koncesionárskych poplatkov, ktoré, pokiaľ sa nemýlim, platíme aj cez leto.
Takto to ale funguje vo väčšine štátnych inštitúcií!
- Lebo neexistuje konkrétny majiteľ. Súkromnej firme ide o to, aby mala šikovných ľudí, aby to šlapalo. Tam sa netuneluje. Bude niekto kradnúť sám sebe? Však je to somarina. Musí vôjsť do života iná, minulým režimom nezaťažená generácia. Stará, skompromitovaná, totiž neodišla. Pripomína mi to obdobie, keď sa pre prácu v médiách vyžadovalo lustračné osvedčenie. Kolega mi vtedy povedal : Vidíš: Neboli sme použiteľní v minulom režime, nebudeme ani v tomto. Keď sa človek pozornejšie poobzerá okolo seba vidí, že to v mnohých ohľadoch ešte stále platí.
S vaším menom sa spája predovšetkým televízny humor a politická satira. Mali ste pár mimoriadne úrodných rokov. Potom ale niektorí politici opustili prvé lavice v parlamente, iní sa vrátili k remeslu a bolo po "šťave". Nadobro?
- Vyskytovali sa medzi nimi týpky, ktoré sa mohli dostať do politiky fakt iba v pionierskych rokoch demokracie. Viď Ján L. To boli nahrávky na smeč! Ani nebolo treba veľmi uvažovať. Stačilo použiť autentické citáty a osadiť ich do nejakej situácie. Boli to čisté, perlivé humoristické výroky. Poviem pravdu, tam sa robila práca za nás.Teraz sú v politike kultivovanejšie osobnosti.Veľa sa ich síce nevymenilo, ale už majú výstupovanie, už aj uvažujú o čom hovoria, ako to povedia, nad verbálnymi dosahmi…, Čiže aj my sme museli trošku postúpiť od priamočiareho niekam inam, a dať tomu inú formu. Projekt, resp. scenár, o ktorom som hovoril, bude návratom k politickej satire, lebo už to tak vyzeralo, že si nie je z čoho robiť srandu. Ja si myslím, že je a bude. Ešte aj v tom Anglicku, kde demokratická tradícia trvá štyri storočia, sa stále vyskytujú omyly a faux pas.
V poslednom období ste zrejme intenzívne prežívali prípad Š. Skrúcaného. Ako ste vnímali medializáciu tragédie?
- Ak máte na mysli bulvár, k tomu nie je čo dodať. Poznal som kopec slušných novinárov, ktorí už v takých denníkoch nepracujú, lebo im to profesionálna česť nedovolila . Ono je to vždy o charaktere. Ani ja, pretože som režisér, nemusím natáčať pornofilmy... Napriek tomu, že to vynáša, jednoducho nie, prieči sa mi to, bodka. Bohužiaľ, dnes sa dostávajú do takto orientovaných novín mladí , často aj v odbore nevzdelaní ľudia, ktorých úlohou v princípe je "urobiť" akúkoľvek senzáciu na titulku. Pritom si nedajú ani toľko námahy, aby si overili fakty. Myslím si, že ich to postupne začne aj voľačo stáť. V Čechách sa sadzba za ohováranie pohybuje okolo šesťciferných čiastok, tam už začali bulváru lámať väzy. O tom, že existuje všade na svete nemusíme viesť polemiky- ostatne, nevyhol sa mu ani Clinton, ide len to, aby sa nepracovalo s výmyslami. Osobne považujem za veľký hyenizmus, pokiaľ sa vyťahujú choroby. Keď má napríklad niekto rakovinu… Alebo to, čo sa stalo Števovi. Je to človek, ktorého to nevýslovne mrzí. Len my najbližší vieme ako tým trpí, koľko schudol a ako ťažko nesie, že sa to verejnosti podáva pomaly, po kúskoch … Nestačí, že má z toho traumy on, žena, rodičia, že to nanovo čaká jeho decká, keď začnú chodiť do školy. Nestačilo! Treba mu naložiť a poriadne sa v tom povŕtať. Ísť do súkromných tragédií je podľa mňa za čiarou, nemalo by sa to robiť.
Máte nejaký špeciálny režisérsky zámer, o ktorom zatiaľ veľmi nehovoríte, ale idete za ním ?
- Možno dospel čas na jednu dobrú filmovú komédiu s dobrými slovenskými hercami. Toto je môj drobný sen, ktorý by som si rád splnil. Pracujeme na scenári, v septembri by sme mali začať riešiť finančnú otázku. Pokiaľ toto nie je doriešené, možno aj koprodukčne, zatiaľ nič konkrétne prezrádzať nebudem.
Ani fabulu ?
- Budeme vychádzať z ľudových tradícií, zasadených do súčasnosti.
Ale s tými hubami ste to nemysleli vážne, sušiť dva dubáky ?!
- Ja som skutočne schopný usušiť aj jeden. Mám huby rád. Ku všetkému. Do ryže , k mäsu, do slaných palaciniek , jednoducho, musím mať zásobu. Inak sa do hory nevykopem. Nie som z tých , čo si povedia ideme a kráčajú do strhania celé hodiny. Za hubami áno. Chystám sa na ne aj zajtra ráno. Ideme s kamarátom Jožkom Survikom vysoko, kde to ešte nepoznám. Uvidíme, možno dačo donesiem, ale kosiť sa to zatiaľ nedá. Noci sú studené…
