Aký bol Radvanský jarmok v roku 1925?

Nielen nebo pre zamilovaných a peklo pre ženatých figuruje v predstavách Jozefa Hobla, majstrovsky spísaných „pod čiaru“ v Hronských novinách dňa 18. septembra 1925, čiže pred takmer 80 rokmi. V článku s názvom Radvanský jarmok (uverejňujeme ho v „pôvodnom znení“) sa tak trochu pohoršuje nad skutočnosťou a necháva sa unášať víziami o Radvani, čoby jedinom šťastnom mieste v republike... Pobavte sa s nami!

„Je podivuhodné, že slávne dni radvanského jarmoku, chýrneho vo veľkej župe zvolenskej, nenachádzajú ohlasu v celej našej milej republike. Príčinu tohoto zjavu treba hľadať v konzervatívnom usporiadaní tejto ľudovej slávnosti, rok čo rok rovnakého a nemeniteľného. Radvaň nevedela zmodernizovať svoj jarmok, ba nevedela ho ani moderne pomenovať „veľtrhom“ a tým učiniť ho známym celej pokrokovej a spiatočníckej československej verejnosti.. Nenašla obozretného muža, ktorý by sa postavil na čelo tejto veľkej atrakcie, ktorý by sa pre ňu špecializoval tak, ako ku príkladu sa špecializoval poslanec K. Stodola pre bratislavské veľtrhy, a ktorý by vsadil historický radvanský jarmok do nového rámca svetového významu.
Na malom priestranstve radvanského námestia a spletitých ulíc pohybuje sa po tri dni tisíce kúpy a zábavychtivého ľudu, predavači ponúkajú svoj tovar v primitívnych krámkoch a búdach, papagáj ťahá planéty, vyvolávač anatomického múzea vábi k vstupu obstávajúcich mládencov, panny a polopanny, ktorí by radi videli tam ukazované hrúzy i krásy ľudského tela, ale hanbia sa vnísť spoločne. Vreštia flašinety, pekelný hrmot robia rapšťadlá a trúbky našej zlatej mládeže. Cigáni žobrú, kolotoče a hunčky sú v plnej činnosti a k dovŕšeniu efektu prechádza občas medzi tlačiacim sa zástupom nejaký automobil, ktorý ovšem musí zmierniť svoju rýchlosť na 1 km za hodinu. Len do hostinca „Na mýte“ prenikol svieži vzduch moderných názorov! Dedinskí šuhajci po mestsky oblečení, panenky bez čižiem v lakovaných papučkách a tu a tam s pôvabným „mikádom“ netancujú tam pri cigánskej muzike viac čardáš a odzemok, ale ľudovejší shimmy a foxttrot. Škoda, že pán poslanec Stodola nevydal dosiaľ v tlači „Smernice pre ľahké a rýchle usporiadanie veľtrhov v Československej republike“ napísanej jemu vrodeným zrozumiteľným a milým spôsobom. Takto nezbýva, len aby ja, veľtrhový laik, upozornil Radvančanov na niektoré atrakcie, ktoré by ich jarmok do nového rúcha obliekli a dodali mu patričného lesku a žiaducej slávy.
Tak ku príkladu, by sa veľmi pekne vynímal moderne upravený prístav na Hrone, ktorý by umožnil zámorským hosťom priamu cestu po vode z Indie do Radvane.
Medzi Radvaňou a Kráľovou postavila by sa ohromná tržnica a okolo nej by sa zriadili zábavné podniky v slohu kubistickom. Tobogany, sklzavky, bary, jesenné piesočné kúpele s umelými slnečnými papršlekami, moderne upravená miestnosť pre úpravu bubikopfov, tridsať tribún pre rečníkov rôznych politických strán, sál pre módnu prehliadku, spoločné plaviarne pre oboje pohlavie, kde by skauti bdeli nad zachovávaním predpísanej mravnosti, umelé nebe pre zamilovaných a peklo pre ženatých privábili by starých aj mladých, pekných i škaredých, bohatých i chudobných a rozniesli by slávu Radvane do šíreho sveta.
A tieto pôžitky netrvali by len tri dni, ale celý rok, vo dne i v noci, pri svetle i po tme, a blahobyt Radvane rástol by donekonečna a Radvaň by sa stala jediným šťastným miestom v našej republike, kde by nebolo nespokojných republikánov a republikániek. Preto prosím čo najsrdečnejšie, zmodernizujte radvanské jarmoky!“