Martikán nebúchal, Kaliská krájala

BANSKÁ BYSTRICA - Po prijatiach u prezidenta, premiéra a niekoľkých členov vlády konečne mohli na domovskej pôde privítať pracovníci AŠK Dukla Banská Bystrica úspešných aj menej úspešných vojenských športovcov na olympijských hrách v Aténach. Medzi jedenástimi pútali najväčšiu pozornosť medailisti. Zlatá kajakárka Elena Kaliská, strieborný singlista Michal Martikán a bronzový strelec Jozef Gönci. Z rúk veliteľa Dukly Ľubomíra Roška prevzali obrazy s tématikou mesta, ,,keďže nie sú Bystričania, aby vedeli ako vyzerá" a torty. ,,Už ani nedokážem presne spočítať, koľko som ich od zisku medaily dostala. Možno aj desať," povedala Kaliská pri porcovaní sladkej maškrty.
V 35-ročnej histórii armádneho strediska boli hry 28. olympiády najúspešnejšie. ,,Dukla ešte nikdy nezískala tri medaily naraz. Navyše náš úspech umocňuje fakt, že z dvoch kompletných sád medailí, ktoré vybojovali Slováci, polovica patrí našim športovcom," s hrdosťou v hlase vyhlásil Ľ. Roško a dodal: ,,Už teraz môžeme povedať, že v OH Pekingu budú tiež veľkolepé a musíme sa zamyslieť, ako tam dostať čo najviac športovcov. Veríme, že aj vďaka trom aténskym kovom naše stredisko prežije."
Zlatá Kaliská prišla s červeným prelivom vo vlasoch a typicky skromne prehodila. ,,Popri všetkých prijatiach u najvyšších predstaviteľov štátu som stihla už niekoľko tréningov na vode, bez ktorých by som nevydržala. Aktivity sú náročné. Nesťažujem si, spoznávam nové veci a nových ľudí. Priznám sa, prijatia sú pre mňa náročnejšie ako tréningy. Hlavne cestovania mám v tomto roku už dosť, musím sa s tým vysporiadať." Kaliská dlho čakala na zlatú medailu na veľkom podujatí a hneď ju zdupľovala tým, že je vôbec prvou Slovenkou s víťazstvom na OH. ,,Myslím si, že som stále rovnaká a budem sa snažiť na tom nič nemeniť. A kým mi bude slúžiť zdravie, tak chcem ísť do Pekingu obhájiť zlato." Michal Martikán a všetci jeho priaznivci budú do nekonečna skúšať, ako striebro pretaviť na uchmatnuté zlato. ,,Pocity krivdy ostali a cítim sklamanie. Na druhej strane spomienky na olympiádu ostanú aj príjemné. Hlavne na krásny kanál, ktorý na mňa zapôsobil úžasným dojmom. Keby som mohol, hneď poobede by som vyrazil na tréning do jeho slaných vôd. Prvýkrát som býval v olympijskej dedine, kde sme mali ideálne podmienky. Gréci sa vybičovali a čo stihli urobiť aj na poslednú chvíľu, bolo zázračné." Michal síce v Aténach povedal, že obchytanú medailu od Francúza Estangueta by už nechcel, ale na možnosť vysúdenia zlata na Športovom arbitrážnom súde v Lausanne má takýto názor: ,,Súhlasiť s tým budem, aj keď to už nebude v mojich rukách, Svoje som si odrobil. Teší ma, že za mňa budú ľudia bojovať a nech už to dopadne akokoľvek, moje pocity z olympiády to nezmení." Záznam svojej jazdy videl niekoľkokrát a je presvedčený, že dotyk nebol. ,,Na druhej strane boli miesta, kde som mohol získať. Jednoznačne je to pomôckou do ďalšieho tréningu," dodal diplomat Martikán. ,,Kopanie a búchanie niekde v kúte do niečoho by bolo úplne zbytočné. Skôr by som privítal určité zmeny v pravidlách vodného slalomu."