mbra 1854.
Absolventi gymnázia na čele s Igorom Chromekom chceli, aby sa oslavy 150. výročia gymnázia dostali do programu Dní mesta Banská Bystrica. Avšak nestalo sa tak. „Nechcem obviňovať mesto, že sa neoslavovalo 150. výročie založenia gymnázia. Uvedomujem si, že radní boli veľmi zaujatí oslavami 60. výročia SNP,“ snaží sa s pochopením reagovať na absenciu osláv Chromek. Napriek tomu tvrdí, že „je škoda, ak sa zabúda na takéto významné medzníky banskobystrickej histórie“.
„Jednou z hlavných pohnútok na založenie gymnázia bolo oživenie národného života v Banskej Bystrici,“ vysvetľuje Chromek, ktorý na spomínanom gymnáziu maturoval v roku 1951. Jeho vyjadrenie korešponduje s nápisom, ktorý sa nachádza vedľa podobizne biskupa Štefana Moyzesa na budove rímskokatolíckeho biskupského úradu v Banskej Bystrici. „Keď sme pevný základ takmer z ničoho položiť mohli, Boh dá, že i celú budovu nášho národného života v krásnu podobu vystaviame“.
Kľúčovú úlohu pri zveľadení gymnázia zohral spomínaný biskup Štefan Moyzes. „Po niekoľkoročnom pôsobení v Chorvátsku zasadol 54 ročný Moyzes v roku 1852 na uvoľnený biskupský stolec v Banskej Bystrici. Mal mnoho kontaktov nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku. Jeho konexie siahali na vysoké miesta rakúsko-uhorskej monarchie. Práve tie mu pomohli pri rozvoji gymnázia v Banskej Bystrici, ktorému dal slovenský ráz,“ vysvetľuje Chromek.
Úspech gymnázia zabezpečil Moyzes jednak dobrou spoluprácou s Karolom Kuzmánym, superintendentom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ako aj získavaním mladých pedagógov z Čiech. Gymnázium, ktoré sídlilo v budove starej radnice, kde sa dnes nachádza Slovenská národná galéria, dostalo od mesta v roku 1858 novú budovu, terajšiu Základnú školu na Námestí Štefana Moyzesa 14.
K prvej vážnejšej zmene v profesorskom zbore došlo v rokoch 1861 až 1862, kedy kvôli neznalosti maďarského jazyka museli z gymnázia odísť českí profesori. Karta sa obrátila v roku 1918, keď naopak gymnázium museli opustiť maďarskí profesori. „Vznikla kuriózna situácia, pretože z nových profesorov nikto nevedel po maďarsky, a teda ho museli učiť externí profesori,“ objasňuje Chromek.
Na pôvodne päťtriednom gymnáziu sa vyučovalo hlavne náboženstvo. Okrem neho klasické jazyky ako latinčina, gréčtina a nemčina. Neskôr sa k nim pridala maďarčina. Prírodné vedy sa do osnov gymnázia dostali až neskôr. Gymnázium malo spočiatku predovšetkým humanitný ráz.
Ekumenické snahy v meste sa v roku 1919 preniesli aj na pôdu gymnázia, kedy sa zlúčilo s evanjelickým gymnáziom v Banskej Bystrici. Snahy o konfesionálne zblíženie začínali naberať konkrétnu podobu už v 70 rokoch 19. storočia. V tomto období už navštevovali gymnázium nielen katolíci, ale aj evanjelici a dokonca Židia.
Život v gymnáziu plasticky kopíroval zmeny v spoločnosti, ktoré sa udiali v priebehu 19. a 20. storočia. Svedkom týchto zmien sa stal i pán Chromek, ktorý nastúpil na gymnázium v roku 1943. „To bolo obdobie Slovenského štátu. Mali sme dosť profesorov, ktorí boli oddaní myšlienke samostatného štátu. Po vojne však museli odísť.“ V roku 1948 sa gymnázium stalo štvorročným a došlo k jeho zlúčeniu s dievčenským gymnáziom Karola Kuzmányho. Vytvorilo sa tak doteraz existujúce gymnázium Andreja Sládkoviča.
Chromek s ostatnými absolventmi gymnázia chcel oslavovať aj storočnicu jeho založenia. Nebolo to však možné. „Viete bol komunizmus a Moyzes bol katolícky biskup. Bolo to tabu.“