Belorítky domové, zhromažďujúce sa na drôtoch elektrického vedenia, sú neklamným znakom začínajúceho sa sťahovania vtákov. Tieto menšie "sesternice" lastovičiek sú v mestách i na dedinách nápadné svojimi predodletovými odobierkami.
Podľa ornitológa Miroslava Sanigu, nie je veľa vtáčích druhov, ktoré by sa pred odletom na zimovisko so svojím rodiskom lúčili takto "sviatočne". Sláviky, žltochvosty, červienky, penice či strakoše opúšťajú svoje hniezdiská individuálne tak nenápadne, že si to ani nevšimneme. Oveľa nápadnejšie nie sú ani drozdy, ľabtušky a škovránky, ktoré sa do teplých krajov sťahujú v kŕdlikoch.
Belorítky sa na drôtoch za hlasitého džavotu zhromažďujú od skorého rána. Občas celý kŕdeľ vyletí do povetria a chvíľu sa preháňa vo vzduchu. Potom ako na povel začnú tieto bielo-čierne vtáčiky zosadať jeden vedľa druhého späť na elektrické vedenie. Takúto odobierku belorítok od svojich rodísk sme mohli pozorovať až do konca prvej septembrovej dekády. Už naši predkovia zvykli hovoriť: "Panny Márie narodenie - lastovičiek rozlúčenie..."
Približne v tomto čase sa kŕdliky belorítok vyberajú na ďalekú púť do tropickej Afriky. Cesta na zimoviská im potrvá podľa poveternostných podmienok jeden a pol až dva mesiace. "Zaujímavosťou pri sťahovaní belorítok je to, že tieto útle vtáčatá, živiace sa výlučne hmyzom, prekonajú Saharskú púšť na jeden dúšok," povedal M. Saniga.
Návrat belorítok koncom apríla nebude ani zďaleka taký nápadný ako ich terajšie lúčenie. Na svojich hniezdiskách na rodinných domoch alebo pod balkónmi panelákov sa totiž objavia nečakane z večera na ráno.