Americkí divadelníci priviezli polievku – originál americkú, štipľavú a výbornú
Šesť dní, viac ako dvadsať súborov, štyri scény, viac ako tridsať predstavení, výstavy, semináre, víkend detskej literatúry, desiatky účinkujúcich a organizátorov, viac ako päťtisíc divákov, tri ceny, vynikajúca atmosféra a prekvapujúce záverečné finále. To je v skratke bilancia tohtoročnej štrnástej Bábkarskej Bystrice. Od piatku 10. do stredy 15. septembra trval medzinárodný divadelný maratón a milovníci divadla... ako zaznelo v posledný večer v preplnenom stane Teatro Tatro, sa „predivadlovali k smrti“. Ale bola to vraj veľmi príjemná smrť.
Záver festivalu, ak nerátame finále, patril nitrianskemu Teatro Tatro, ktoré sa vo svojej domovskej scéne, v už spomenutom stane rovnakého názvu, zaskvelo Biankou Braselli – dámou s dvoma hlavami (scenár a réžia Ondrej Spišiak). Takmer dve hodiny bez prestania herci zabávali publikum, excelovali nielen v hereckých, ale aj športových, či lepšie povedané akrobatických výkonoch. A... podávalo sa aj vínko!
Tohtoročný festival bol súťažný. Po prvýkrát od roku 1994, kedy sa stal medzinárodným, sa udeľovali ceny. Cenu divákov si odniesol Anton Anderle a jeho Tradičné divadlo za Najmenší cirkus na svete. Cenou významného poľského divadelného kritika a predsedu poroty zároveň Henryka Jurkowského bola ocenená Pavla Dombrovská a kolektív tvorcov Divadla Líšeň z Brna za osobitú reakciu na problematiku súčasného sveta v inscenácii Domové requiem. Hašterica, národná cena za tvorivý čin v oblasti bábkového divadla na Slovensku, zostala doma. Bábkové divadlo na Rázcestí si ju vyslúžilo svojím Kubom (réžia Marián Pecko).
Odovzdávanie cien a slávnostné finále prilákalo do šapitó mnohých zvedavcov. Všetci očakávali, čo za prekvapenie si na záver banskobystrickí bábkari „zase“ vymysleli! A prekvapenie to bolo veru poriadne! Do šapitó najprv vpochodovala rezká dychovka Cementár, za ňou usmievavé mažoretky a kovbojky na poníkoch. Publikum zaplesalo, veď to tu ešte nebolo! Vzápätí americkí divadelníci z Center for Puppetry Arts priviezli veľký hrniec s polievkou – originál americkou, riadne štipľavou... výbornou, navyše s názorným receptom na jej prípravu. Slováci známi svojou pohostinnosťou sa nedali zahanbiť, a tak v zmysle hesla „vy do nás polievkou, my do vás chlebom“, sa chutné menu večera a vlastne aj celej Bábkarskej Bystrice 2004 naplnilo do bodky. A je viac ako isté, že do bodky sa naplnilo aj motto festivalu... dostať, zadrieť sa pod kožu, zanechať stopu.