Bodnutie včelou, sršňom, čmeliakom, osou, niekedy dokonca len ovadom, je pre alergikov rovnako nebezpečné, ako stretnutie s obávaným horským predátorom. Ľudia, ktorí sa často pohybujú v prírode, pracujú na poli, by rozhodne nemali čakať, kým ich otestuje nejaké žihadlo. Nemusí to totiž vyjsť. Predvlani zomrel na uštipnutie včelou dospelý muž z okresu Brezno. Pozor, s tým nie sú žarty! Tohto roku si 24 hodín pozorovania odležali v breznianskej nemocnici traja alergici, registrovaní v internej imunologickej a alergologickej ambulancii MUDr. Oľgy Uhríkovej. Zdôraznila: "Zdravý človek po bodnutí reaguje opuchom, ktorý by nemal byť väčší ako dlaň. Pri opakovaných bodnutiach sú opuchy menšie. Je známe, že dlhoroční zdraví včelári ani po uštipnutí niekoľkými včelami naraz neopuchnú. U neliečeného alergika je však reakcia opačná. Opuchy, výsypy alebo problémy s dýchaním, sú po každom ďalšom uštipnutí výraznejšie. Alergik môže po poštipnutí spomínaným hmyzom dostať tzv. anafylaktický šok. Organizmus, zasiahnutý jedom, čiže cudzorodou bielkovinou sa začne proti šíriacemu alergénu brániť až tak, že prestane rozoznávať čo je cudzorodé a ničí vlastné tkanivo. To bolo príčinou neodvratnej smrti v prípade muža, ktorý zomrel. Išlo o neregistrovaného alergika. V čom je zmysel registrácie? V prvom rade v liečbe, do ktorej patrí aj zimná profylaktická príprava pacientov na "sezónu". Celé leto sú vybavení antialergickými balíčkami. V balíčku je špeciálna injekčná striekačka, ktorou si alergik po bodnutí osou, včelou či iným jedovatým hmyzom, jednoducho aplikuje protilátku do stehenného svalu. Okrem toho obsahuje antialergikum a hormóny. "Antialergické striekačky sú rozlíšené na dve kategórie. Detské, tzv. junior epipeny a na obsahy pre dospelých," priblížila detská alergologička MUDr. Eva Kreutzová. Na otázku, čo vyvoláva alergie u detí, odpovedala: „Jednoznačne je v tom zamontovaná genetika. Geneticky daná predispozícia". Podľa odbornej literatúry sú rasy, ktoré s alergiami nemajú problémy. U našej detskej populácie ich škála aj počet chorých narastá. V prípade okresu Brezno to síce na číslach nevidno, skresľuje ich totiž populačný vývoj. Pre ilustráciu, v breznianskej pôrodnici sa v roku 1992 narodilo 1200 detí, vlani už len sotva 600. Doktorka Kreutzová sa tiež prikláňa k postrehom verejnosti o premnožení ôs. Kým vlani mala dva prípady uštipnutia, tohto roku ošetrila už šesť detských pacientov. Ani raz však nešlo o stav, vyžadujúci si hospitalizáciu. "Výskumník" a beštie Osy idú na sladké, farebné, a hlavne na vône. Jedným z dôvodov prečo sa" domestikujú", hoci práve nezavárame, bude zrejme chémia. Keďže babie leto má údajne vydržať aj v októbri nezaškodí pár preventívnych rád. Treba sa načas zriecť čistiacich prostriedkov, ktoré prenikavo voňajú. Samozrejme, to isté platí pre osobnú hygienu. Mamičky by nemali zabúdať na ochranné sieťky, ktorými deti poistia v kočiarikoch. Osobitne treba dávať pozor vonku. Nechodiť bosí. Ostražitosť pri jedle, najmä na poháre so sladkými ovocnými nápojmi, upozorňuje MUDr. Kreutzová. V ambulancii dospelých už totiž ošetrovali pacienta, ktorého bodla včela hlboko v ústach, do koreňa jazyka. Takéto uštipnutia sú nebezpečné, aj keď postihnutý nie je alergik. Žiadne však netreba podceňovať. Pri najmenšom podozrení, že ide o netypickú reakciu treba vyhľadať odbornú pomoc. A samozrejme "neexperimentovať", poznamenala k prípadu z vlastnej praxe MUDr. Uhríková. Stalo sa, že dospelého muža uštipol sršeň. Údajne chcel zistiť, či spoločenstvo tohto hmyzu funguje rovnako ako osy a včely. Dovtedy búchal na objavené hniezdo, kým si to s ním jeden nevybavil a poriadne ho nesekol. A mohol byť rád, že sa nevyrojila celá kolónia... Alžbeta Kyselová
