Divy priestoru Tomáša Nepšinského

Jeho Wonders of Space / Divy priestoru minulý týždeň, v stredu večer, otvorili v Banskej Bystrici festival Štyri dni tanca pre vás / 4 days 4 you. Beznádejne vypredané hľadisko Komorného divadla banskobystrického Domu kultúry so zatajeným dychom sledovalo dianie na javisku. Pohyb v priestore. Priestor v pohybe. Tanec divadla, divadlo tanca. Príjemný tlak na city a na zmysly. Hľadisko sa stalo súčasťou diania na javisku a naopak. Oči videli, uši počuli, srdce umožnilo zažiť. Wonders of Space. A potom dlhý, neutíchajúci potlesk...
„Pôvodca“ a tiež jeden z aktérov úžasnej atmosféry stredajšieho večera Tomáš Nepšinský v banskobystrickom Štúdiu tanca pôsobí už šiestu sezónu. Ako interpret odtancoval vari všetky doterajšie predstavenia štúdia. Divy priestoru sú jeho prvou choreografiou pre profesionálne tanečné divadlo.
Čo vás podnietilo chopiť sa choreografie?
- Naša riaditeľka Zuzana Hájková ponúkla členom súboru prípravu a realizáciu autorského projektu, s tým, že ho budú tancovať profesionálni tanečníci Štúdia tanca. Bola to výzva a ja som ju prijal. Už aj preto, že som dlhšie rozmýšľal nad tým, že niečo vyprodukujem.
To niečo dostalo podobu priestoru. Prečo práve priestor?
- Vo všeobecnosti mám priestor rád. Akýkoľvek priestor, či už je to ulica, domy... Priestor ma fascinuje, v každom priestore sa dejú rôzne veci, udalosti, v každom priestore inak cítime, inak vnímame zážitky. Iné pocity zažívame doma, iné vonku. Iné je, keď sa s manželkou pohádame v kuchyni, iné by to bolo niekde na ulici. Priestor určite ovplyvňuje reakcie a správanie sa ľudí.
Pre svoje predstavenie ste si zvolili zaujímavú scénu. Jednoduché, čisté tvary. Priestor v priestore.
- Páči sa mi nemecké umenie. Je také čisté, dokonalé, farby sú jasné, všetko ladí. Pôsobí však sterilne a trošku chladne. A toto som aj ja chcel dostať do nášho priestoru. Chcel som, aby bol čistý, aby bol sterilný, aby pôsobil chladne. V kontraste s týmto prostredím odvíjajú príbehy tanečníkov, ktoré ho zapĺňajú, ožarujú teplom. Jedenásť častí predstavenia spojených vnútornou niťou sa odohráva v rôznych miestach javiska a čo je určujúce, jednotlivé situácie vychádzajú z toho priestoru a každý zážitok je iný.
Jedným z interpretov ste aj vy. Ako sa vám, ako tanečníkovi, spolupracovalo s vami ako choreografom a naopak?
- Tak toto konkrétne je dosť ťažká otázka a myslím si, že ťažká je aj voľba „choreografovať“ predstavenie a zároveň v ňom tancovať. Je tu ten moment, či aj na seba nájdem to kritické oko, kritický pohľad ako na ostatných tanečníkov. Vnímam ich vizuálne, viem, ako ich dostať k danému pocitu, k prejavu tak, ako si to ja predstavujem. Doteraz som ako interpret napĺňal predstavy iných a myslím, že to bolo ľahšie. Vnímal som len tanec, nemusel som sa zaoberať množstvom iných vecí. Byť v pozícii choreografa aj tanečníka je zložitejšie. Musím sa na predstavenie pozerať akoby zvonku, ale zároveň byť dnu, v jeho vnútri, zažívať ho. Snažil som sa. Dúfam, že sa mi to podarilo.
Štúdio tanca začalo novú sezónu s novými tanečníkmi. Ako sa vám s nimi pracovalo pri vašom prvom autorskom predstavení?
- Dobre. Prišli noví ľudia, pre mňa veľmi inšpiratívni. Urobili kus práce! Napokon, myslím, že diváci sa o tom mohli presvedčiť na premiére.