"Problematika drog a s tým spojeného spôsobu života je v súčasnosti veľmi aktuálna," povedal riaditeľ ŠO Rudolf Hromada. "Týmto dielom chceme upozorniť na závažnosť témy pre celú spoločnosť. Má totiž ambíciu osloviť všetkých, aj keď sme ho pripravili predovšetkým pre mládež, ktorá má s drogami bližší kontakt."
Režisérkou, choreografkou i scenáristkou v jednej osobe je Dana Dinková. Priznáva, že keď ju oslovili so žiadosťou o prácu na drogovej tematike, zľakla sa. "Nechcela som, aby to bolo pre mladých ľudí ťažké alebo naopak ako rozprávka," hovorí autorka. "Hľadala som takú formu, aby z nej mali ľudia zážitok." Snažila sa pritom o vyváženosť tanca a hrania, dielo však nepovažuje za experiment, ale za čistú až ľahkú výpoveď.
Príbeh Bieleho pekla rámcuje rozprávanie mladého drogovo závislého Martina, ktorý sedí v cele. Je obvinený z úmyselného ublíženia na zdraví s následkom smrti a rozmýšľa o svojom živote, osude, prehodnocuje svoj vzťah k rodičom, priateľke Eve, kamarátovi homosexuálovi Tiborovi, spoločnosti i k sebe samému. Dramatický príbeh umocňuje silná hudba Mozartovho Requiem v rockovej podobe, ale i hudba Jimiho Hendrixa a skupiny Doors. "Záver je tragický, lebo ani v reálnom živote nie je tých šťastných riešení veľa," povedala asistentka réžie Alžbeta Lukáčová.
Predstaviteľ hlavnej postavy Viktor Szabo považuje svoju úlohu za veľmi zaujímavú i náročnú zároveň. Narkomanovi Martinovi vraj prenikol pod kožu, aj keď možno nie na sto percent, lebo vpichy po ihlách nemá. "Dinková robí s nami skutočné zázraky," tvrdí predstaviteľka hlavnej ženskej postavy Evy Michaela Almášiová. "Musela som sa vžiť nielen do úlohy tanečníčky, ale i herečky, a to nie je ľahké."