Práve od toho totiž v značnej miere závisí životnosť niektorých detašovaných pracovísk slovenských VŠ, odkázaných na príspevky miest a štedrosť sponzorov.
Brezniansku techniku navštevuje tohto roku spolu 150 poslucháčov, ktorí po absolvovaní dvoch ročníkov pokračujú v bakalárskom, alebo v plnom inžinierskom štúdiu v Trnave. Tamojšia "odnož" STU Bratislava, Fakulta Trnava potrebuje na ročnú prevádzku 240 tisíc korún. Zoznam "mecenášov", ktorí udržujú učebne v teple, financujú dodávku vody a elektrickej energie sa zatiaľ síce zásadne nezúžil, ale otázka, či ich to už zajtra neprestane baviť je čoraz nástojčivejšia. Jedinou spoľahlivou istotou sú peniaze od mesta. Mestský úrad Brezno poskytuje škole dvakrát do roka po 50 tisíc korún. Obce si v tomto roku urobili pauzu a uvalili na školu finančné prázdniny. Mestské peniaze však stačia iba na úhradu nákladov na cestovné pedagógom, ktorí chodia do Brezna prednášať.
Škola, ktorú pätnásť rokov držalo nad vodou iné miestne vzdelávacie zariadenie vo vlastnom objekte a na vlastné trovy, je v koncoch. Podľa Milana Kováčika, povereného riadením tohto detašovaného pracoviska STU Bratislava, sú priestory, ktoré by im mohlo mesto poskytnúť za symbolický korunový prenájom. V novom, samostatnom objekte by sa však doterajšie prevádzkové náklady školy určite a asi aj niekoľkonásobne zvýšili. V tejto súvislosti povedal: "Pomaly mi je nepríjemné stretávať známych a priateľov. Snažím sa im rýchlo podať ruku, aby sa nebáli, či zasa nezačnem prosiť. Na druhej strane nechápem, prečo si úspešne prosperujúca organizácia z regiónu organizuje bakalárske štúdium cez Košice. Pracujú u nej naši absolventi. Som rád, že študenti majú kde robiť preddiplomovú prax. Napriek tomu, že nám neprispieva ani korunou, vedeli by sme jej všetkých dvanásť akreditovaných programov "ušiť" podľa vlastných potrieb," uzavrel M. Kováčik.
