Článok pokračuje pod video reklamou
BREZNO - Veľa príkladov, najmä z budovy pod bratislavským hradom už potvrdilo, že "nedovarené" informácie môžu narobiť viac problémov ako problém samotný. Niečo podobné sa už stalo aj v súvislosti s avizovaným skvalitňovaním služieb rýchlej lekárskej pomoci (RLP). Ide o pätnásť minút, čiže o čas, za aký by sa mali odborné tímy objaviť tam, kam ich privolali a urobiť všetko pre záchranu ohrozeného života. Ministerstvo zdravotníctva si v súčasnosti overuje, kde sa už takto promptne pracovať dá, kde treba vytvoriť ďalšie stanice RLP, aby sa požadovaná dostupnosť dosiahla. Dobudovanie kompletnej siete staníc podľa svetového trendu a predstáv ministra Zajaca však môže trvať aj niekoľko rokov. Napriek tomu, ľudia už vedia o pätnástich minútach… Stopujú príchody sanitiek. Personál, ktorý musí byť v krízových sekundách absolútne skoncentrovaný na výkon, naozaj nepotrebuje počúvať "kde bol doteraz, keď minister predsa povedal…"!
Horehron nie sú Dolniaky
Do obvodu najvzdialenejších výjazdov breznianskej stanice RLP patria obce a lokality v rozpätí od 25 do 63 kilometrov. Pri rýchlosti 75 kilometrov za hodinu, na ceste prvej triedy, čo je oficiálny výpočet ministerstva, prekoná sanitka 25 kilometrový úsek za dvadsať minút. Teda za dlhší čas ako ten, čo má nadobudnúť charakter normy! Nehovoriac o územiach, kde stav komunikácií, zložitý terén, ale napríklad aj situácia v zimnom období neumožňuje ani to a čas výjazdu sa jednoducho predlžuje. Nezriedka býva, že miesto, odkiaľ volajú k postihnutému, treba pre veľký rozptyl domov alebo nepresnú adresu doslova hľadať. Ešte zložitejšie sa pátra v horách pri pracovných úrazoch.
"Dvadsaťminútová dostupnosť by bola v našich podmienkach určite reálnejšia," povedala vedúca RLP Brezno Erika Kapustíková. Návrh ministerstva zdravotníctva o vytvorení dvoch ďalších staníc v Pohorelej a Drábsku považuje síce za logický, dostupnosť by sa tak zrejme rozložila na požadovaný pätnásťminútový limit, treba však zvážiť ich opodstatnenie. Platí to najmä pre Drábsko. "Ak totiž vychádzame z demografických údajov, v Drábsku spolu so Sihlou a Lomom nad Rimavicou žije okolo 800 ľudí. Šestnásť výjazdov do tohto rajónu za rok kladie otázku, čo by tam tí ľudia celé dni robili," naznačila MUDr. Kapustíková.
Navyše, o technickom vybavení predsunutých RLP sa zatiaľ nehovorí. Nie je tiež známe, ako by malo vyzerať ich personálne zloženie.
Jeden predsun postačí
"Drábsko by bolo nevyužité. Rovnaký názor zastáva aj Banskobystrický samosprávny kraj. Pokiaľ ide o Horehron a Pohorelú, tam už v minulosti dispečing bol. Vraciame sa len k tomu, čo si región vyžadoval. Stanicu stále držím v majetku. Predpoklad, že jedného dňa nastane čas, keď bude predsun opäť aktuálny, sa naplnil,“ uviedol riaditeľ breznianskej nemocnice Anton Bučko. Informácie, z ktorých občan explicitne očakáva, že záchranka príde za pätnásť minút, nepovažujem za múdre. Tímy totiž nie sú dokonalé. Mal by to byť lekár, sestra, šofér, záchranár. Lenže fungujú – lekár, sestra, šofér. Keď je to imobilný pacient, nesie ho sestra so šoférom. Ak bude sanitka na ceste do Dubovej a v tom čase zavolajú z Polomky, nemôže byť na dvoch miestach, čiže vždy sa niekto nedovolá. Druhá, nie nepodstatná vec - chýba výchova občanov. Už sú natoľko trénovaní, že namiesto čakania na lekársku službu prvej pomoci si radšej poobede zavolajú "rýchlu", čo ju zasupluje. Treba vyčistiť tieto vzťahy. Skvalitňovanie práce RLP je namieste, ale zo dňa na deň sa dosiahnuť nedá. Ak je métou pätnásť minút, dá sa k nej približovať len za pochodu,“ zdôraznil MUDr. Bučko.
