Tváre, hlasy, hudobné štýly, intenzita zvuku, jednoducho, ľudia na pódiu sa menia. Začínajúci mladí hudobníci sa striedajú s ostrieľanými rockovými harcovníkmi, každý z trinástich ročníkov festivalu priniesol niečo nové, niečo iné. Niektorí sa radi vracajú. S niektorými sa na Feste stretávame znova a znova. Napríklad s Pavlom Danišovičom, čo je ale pochopiteľné, keďže je riaditeľ festivalu. Alebo s Gajom Kurucom, či Julom Viršíkom, no a od istého času aj so sympatickou a pôvabnou Banskobystričankou Luciou Povrazníkovou. Lucia je produkčnou Produkčného domu Forza, ktorý v spolupráci s mestom Banská Bystrica hudobný festival FEST organizuje. Lucia je tiež miss. Miss Slovensko 1997. Po Zvolenčianke Vladimíre Hreňovčíkovej (Miss Slovensko 1996) v poradí druhá slovenská miss. Len tak mimochodom, už zanedlho sa začnú castingy na Miss 2005 a kampaň sa nesie sa v znamení motta Hľadá sa desiata... Kým si Slovensko zvolí desiatu miss, je Lucia jednou z deviatich najkrajších Sloveniek, potom bude jednou z desiatich... ale nielen o tom sme s Luciou Povrazníkovou hovorili minulý týždeň, vo chvíľke voľna pred druhým festivalovým večerom, keď jej nevyzváňal telefón, keď nemusela behať od jedného k druhému, organizovať, podpisovať... Taký festival dá zabrať. A ona, ako sme už spomenuli, je jednou z tých, čo majú na starosti produkciu. Produkovať znamená zabezpečiť výrobu a chod podujatia. Doslova a do písmena. Čo to obnáša, byť produkčnou festivalu ako je napríklad tento banskobystrický Fest? - Čo to obnáša? Všetko! Od zabezpečenia priestorov, účinkujúcich, techniky, predaja vstupeniek... všetko. Od Festu do Festu je jeden celý rok. Kedy začínate s prípravou toho ďalšieho? - Rok... no áno, ale medzitým sa venujeme aj iným projektom. Festivalu sa intenzívne venujem dva, tri týždne pred jeho začiatkom. Samozrejme, sú určité veci, ktoré musíme zabezpečiť skôr, napríklad priestory rezervujeme rok dopredu. Spomenuli ste iné projekty. Ktoré sú to a čo vás čaká po Feste? - Už za tri týždne, 27. novembra, je to Slávik. Takže len čo prídem do Bratislavy, začnem sa maximálne venovať tejto akcii. Chystáme už castingy na ďalšiu súťaž krásy, tie sa začínajú v decembri. Takže je to Slávik, Miss, Aurel, no a Fest. Keďže som Bystričanka, Fest si rozhodne nemôžem a ani nechcem nechať ujsť. Keď je už reč o súťaži miss... Miss 2005 bude v poradí už desiatou súťažou krásy. Vy ste v jej druhom ročníku zvíťazili. A vlastne ste pri misskách zostali. Ako produkčná ste súčasťou tohto každoročného kolotoča krásy. Nemáte pocit, že je to dookola stále to isté? - Možno to tak vyzerá, že je to každý rok to isté. Ale nie je. Menia sa ľudia. Dievčatá sú každý rok iné, aj čo sa týka ich povahových vlastností. Z môjho pohľadu produkčnej sú zmeny podmienené aj zmenou dodávateľov, sponzorov súťaže. Treba vyskúšať nové veci, aj keď ja som skôr zástancom teórie, že čo je overené by sa meniť nemalo... Už sme o tom hovorili v úvode, že spolu s budúcou miss vás bude desať. Desať najkrajších Sloveniek uplynulého desaťročia. Zvyknú porovnávať, ktorá z vás bola najkrajšia? Začula som, a nie raz, taký názor, že Vlaďa Hreňovčíková a vy a že potom už nič také nebolo... - (Smiech.) Viete čo, priznám sa, že toto ja nejako veľmi neregistrujem, nevšímam si to. Pri práci, ktorú robím krása nie je dôležitá, alebo teda nie prvoradá. Keď máte na starosti štáb osemdesiatich ľudí, nemôžete medzi nich jednoducho prísť s tým, ja som misska... No a čo? Tých ľudí zaujímajú iné veci. A tie reči, že ktorá z nás bola najkrajšia... mhm. Určite každá z nás bola iná. Myslím si, že všetky dievčatá, finalistky, ktoré sa počas deviatich rokov zúčastnili súťaže boli výnimočné už len tým, že sa dostali do finálovej dvanástky a že sa na to vôbec dali! Vďaka titulu miss sa vám takpovediac otvorili dvere do sveta. Krátko po súťaži ste leteli na Miss Universe do USA... - Áno, a zo začiatku som z toho vôbec nemala dobrý pocit. Jednak som celkom sama išla na mesiac za oceán. A potom, všetky dievčatá čo tam boli, sa na súťaž pripravovali celý rok. Ja som na to mala dva týždne. Išla som na súťaž namiesto Vladimíry Hreňovčíkovej, ktorá ísť nemohla, lebo mala v tom čase len sedemnásť rokov, kým ja „už“ osemnásť. Ešte som bola v šoku z toho, že som vôbec vyhrala miss Slovensko a už som mala reprezentovať našu krajinu vo svete. Keď si na to dnes spomeniem... bola tam silná konkurencia. Ja som, myslím si, dosť úprimný človek, neznášam pretvárku a tú tam bolo cítiť. Ale ja si vždy hovorím, že všetko zlé je na niečo dobré. Bola to pre mňa veľká škola. Ste Bystričanka, ale už dlhší čas žijete v Bratislave. Zvykli ste si? - Nie. Nezvykla som si. Strašne mi tam chýbajú naše hory. A potom, som taký skôr rodinne založený typ a v Bratislave mi chýba to, že keď chcem a potrebujem, nemôžem hocikedy len tak vybehnúť za našimi, k babke, stretnúť sa s kamarátmi, ktorých poznám od detstva a s ktorými som dodnes neustále v kontakte. Hoci aj v Bratislave mám veľa známych, stále si tam pripadám ako taký prisťahovalec. To keď vchádzam do Bystrice a už vidím tie naše hory, tak všetko zo mňa spadne a mám taký dobrý pocit, že už som doma. Rodina, babka, kamaráti... Vravíte, že ste rodinne založená. Vy sa nechystáte založiť si rodinu? - (Smiech.) No, raz mi už niekto položil otázku, či mi náhodou netikajú biologické hodiny! A ja na to, že hodinky mám digitálne a tie netikajú... Ale vážne, ešte som o tom neuvažovala, ešte je čas. Samozrejme, že raz to príde, ale chcela by som, aby to prišlo spontánne, prirodzene, nie si to plánovať. Každý má nejaké to obľúbené miestečko, kde sa rád vracia, kde sa, takpovediac uchyľuje pred svetom, kde je šťastný a spokojný. Kde je to vaše? - Ja mám babku v Tajove a tam mám jedno miesto, kde sa vždy rada vraciam a úplne najradšej v lete. Je to kalvária. Je odtiaľ nádherný výhľad na Bystricu. Tam sa úplne odreagujem od tohto sveta, ktorý je naozaj často bláznivý a hlučný. Určite ste mnohých prekvapili zmenou imidžu, konkrétne teda farbou vlasov. Celkom netradične ste vy, prirodzená blondínka, zmenili farbu vlasov na havraniu čiernu. Väčšinou to býva naopak, ženy chcú byť blond. Čierna farba vám veľmi pristane, ale prečo tá zmena? - Ďakujem... Každý chce to, čo nemá. Ja som vždy mala nutkanie skúsiť tú čiernu. Chce to odvahu, naozaj, lebo to nie je ani hnedá, ani tmavá, ale hneď čierna! Dosť dlho som sa odhodlávala, no a potom, jedného dňa to jednoducho prišlo. Čo na to povedali vaši blízki a známi? - Moja mama, keď ma zbadala, skoro odpadla. Vraj, preboha, čo si to urobila? Niektorí ma presviedčali, aby som si dala naspäť svoje blond vlasy, ale musím povedať, že s čiernymi vlasmi sa cítim lepšie. Neviem prečo, ale je to tak. Vráťme sa ešte na chvíľu k Festu. Stretávate, a nielen na tomto festivale, veľa hudobníkov, hercov, proste umelcov. Poznáte ich... akí sú? - Ako ktorí. Už som si zvykla napríklad na to, že umelci nechodia nikdy načas, ale zase, ako ktorí. Na koho z tohtoročných hostí festivalu sa tak najviac tešíte? - Keďže som vyrastala na Lucii, tak asi na Davida Kollera a jeho kapelu. Ale zostava účinkujúcich je tohto roku veľmi dobrá. Je to trochu iné ako po minulé roky, ale verím, že ľudia prídu a dobre sa zabavia. Anna Gudzová