Stromy nemôžeme rúbať ako sa nám zachce

Okrem zásahov, ktoré sú v súlade s platnou legislatívou a robí ich ZARES, sa v tomto období aktivizujú aj občania. "Ich zásahy sú však neodborné a protizákonné," tvrdí riaditeľ ZARES-u František Krč. Stromy totiž nemôže rúbať hocikto a ako sa mu zachce!
Ľudia by si mali uvedomiť, že verejné priestranstvo nie je územím nikoho, ale je vo vlastníctve a užívaní mesta. "Občania nemajú právo zasahovať do verejného priestranstva, to môže robiť jedine naša organizácia," hovorí záhradný architekt ZARES-u Jozef Zajac. Ľuďom, ktorým nejaký porast na verejnom priestranstve prekáža napr. tým, že im tieni, zostáva jediná možnosť - obrátiť sa so žiadosťou na jeho odstránenie na referát životného prostredia MsÚ. Komisia potom pri rozhodovaní zohľadní aj stanoviská ZARES-u a ochranárov a vypracuje materiál s negatívnym alebo pozitívnym stanoviskom.
"Ak treba strom alebo kroviny odstrániť, rozhodnutie urobí primátor mesta, podpíše súhlasné stanovisko a my ho potom realizujeme," hovorí F. Krč. "Primátor sa tým zároveň zo zákona zaväzuje, že zabezpečí náhradnú výsadbu." V tomto roku to bude napr. dobudovanie Sládkovičovej ulice, ale výsadba drevín bude pokračovať aj na Hronskom nábreží, pri Pamätníku SNP a popri ceste spájajúcej Kostiviarsku s Rudlovou-Sásovou vysadia lipovú alej.
Veľká chyba sa robí už pri vysádzaní rôznych porastov. "Ľudia sa neporadia s odborníkmi a sadia ich na miestach, ktoré im priestorovo nevyhovujú," uviedol J. Zajac. "Keď im potom stromy začínajú prerastať do chodníka, začínajú ich osekávať a funkcia stromu sa tak znižuje o 50-90 percent." Keď chcú niečo zasadiť individuálne, mali by sa predtým poradiť v ZARES-e. Dozvedia sa tam, kde je čo vhodné zasadiť i kde sú umiestené podzemné inžinierske siete. Vyhnú sa tak sadeniu stromov na káble, plynovod či vodovod. Takéto porasty musí totiž ZARES na základe rozhodnutia majiteľa podzemných inžinierskych sietí odstrániť.
"Až 80 percent nevyhnutných výrubov drevín pochádza z individuálnej výsadby občanov," odhaduje F. Krč. Mnohí si ešte spomenú, že v časoch komplexnej bytovej výstavby vyrastali byty na holých pláňach a ľudia si tam chceli hneď niečo zasadiť. "Vývoj však ukázal, že to často urobili na nevhodnom mieste, stromy zacláňajú, poškodzujú inžinierske siete a pod."
Ľudia by však mali v každom prípade pamätať na spomínaný legislatívny postup a nevstupovať do porastov na vlastnú päsť. V opačnom prípade im hrozí postih za priestupok a pri vyššej škode i za trestný čin. Aj v súčasnosti rieši vyšetrovateľ prípad nelegálneho výrubu kríkov, kde výška škody dosahuje približne 40 tisíc korún. "Irónia je, že ľudia režú kríky aj v lete, teda vtedy, kedy začínajú kvitnúť a majú priniesť okrasu. To je podľa mňa barbarstvo," tvrdí J. Zajac.