Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Víno je krásna vec, ak v ňom hľadáte to pozitívne

Víno sprevádza ľudstvo od nepamäti. Starí Egypťania verili, že víno je darom boha Ozirisa, syna boha nebies, víťaza nad smrťou, ktorý sa zrodil zo svojho popola... rovnako tak, ako sa každý rok znovu zrodí hrozno z viničového kra, ktorý sa zdal byť mŕtvym



... Víno malo svojich bohov, ktorých si ľudia uctievali. Vedci na celom svete už dlhé desaťročia skúmajú a potvrdzujú jeho liečivé účinky. Jednou zo štyroch zásad tajomstva vysokého veku, spočívajúceho v takzvanej stredomorskej diéte, sú primerané dávky alkoholu, konkrétne cca štyri poháre vína týždenne. Prečo nie? A ďalej, príležitostné pitie vína znižuje riziko Alzheimerovej choroby, preventívne pôsobí proti mŕtvici a srdcovému infarktu, pohárik vínna denne zvyšuje inteligenciu (nadmerné pitie však ohlupuje), víno obsahuje flavonoidy, ktoré chránia ľudský organizmus pred látkami urýchľujúcimi starnutie... In vino veritas. Áno, najčastejšie sa hovorí sa, že vo víne je pravda. Jedna pravda určite... že víno sa bez lásky robiť nedá. Keď sa povie tokajské víno, najmenej dva naše zmysly určite hneď zbystria pozornosť – chuť a čuch. Je to tak. Tokajské víno, nazývané vínom kráľov a kráľom vín, chutí a vonia. Rodí sa, dozrieva a zreje v nádhernom kraji. Tokajská oblasť - nikde inde na svete sa tokajské víno robiť nedá, je oblasť prísne určená zákonom. Na Slovensku je to len sedem katastrov s rozlohou spolu necelých tisíc hektárov... O tokajskom víne, samozrejme, by sa dalo narozprávať veľa. Lepšie ako hovoriť, je však pocítiť jeho chuť a vôňu. Chuť a vôňu vinohradu, v ktorom všetko začína, chuť a vôňu pivníc, pocítiť na jazyku sladkosť cibéb... Neviete, čo sú cibéby? Bobule hrozna napadnuté plesňou. Ušľachtilou plesňou! Bez nich by nebolo tokajského vína. O ňom sme sa porozprávali s vinárom Jaroslavom Ostrožovičom, ktorého meno sa už niekoľko rokov spája s jedným z najlepších tokajských vín. Rodí sa, dozrieva a zreje v jeho vinohrade vo Veľkej Tŕni na dolnom Zemplíne. Vinohrad, kedysi malú viničku v srdci Tokaja, vraj dostal ako dar k maturite. Vzťah k vínu podedil, má ho v génoch po otcovi, víno ho však nadobro chytilo a načisto si ho podmanilo až počas štúdií v ovocinársko-vinárskej škole v Modre. „Z môjho rodného Slovenského Nového Mesta som mal do školy ďaleko, vyše štyristo kilometrov, takže domov som často nechodil. Cez víkendy som chodieval na výpomoc k jednému modranskému pivničnému majstrovi. Počas týchto víkendov strávených vo vinohrade, v pivnici, sa začal formovať môj vzťah k vinárskemu remeslu. A viničku som si naozaj, na podnet svojej tety, vyprosil ako dar za úspešnú maturitu,“ hovorí Jaroslav Ostrožovič. To bolo pred dvadsiatimi rokmi a veľa sa odvtedy zmenilo. Z malej viničky je veľký vinohrad a z neho jeden z najznámejších a najlepších výrobcov tokajského vína na Slovensku. Prvé putňové víno vyrobil v roku 1989... Znalci vína iste veľmi dobre vedia, čo pojem putňové víno obnáša. Pán Ostrožovič nám „recept“ na dobrý putňový tokaj v pohode prezradil. Začal celkom od začiatku. Od chvíle zrodu hrozna. Lebo táto chvíľa je veľmi dôležitá. „Náš kraj disponuje výbornými klimatickými a geologickými podmienkami na pestovanie viniča. Tufové podložie, pôvodné sopečné horniny, silný obsah skeletov a andezitu v pôde, kde zreje vinič. Dlhá suchá jeseň, chladné noci, teplé dni a vďaka tomu ranné rosy, silné ranné hmly, to je počasie ako stvorené pre dobrý tokaj. Potom sú to pivnice, kde zreje víno, no a ďalší dôležitý faktor je odrodová skladba. Furmint, lipovina a muškát žltý sú odrody, ktoré sa v rámci Slovenska pestujú len tu, na tomto území. Súhrn troch faktorov, pôda, počasie a odroda, vytvoril zaujímavý moment. Priamo vo vinohrade, v dobrých ročníkoch, sa tvoria botritické hrozienka, takzvané cibéby. Sú to v podstate zosušené bobule hrozna napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. Cibéby sú základom putňového vína a trpezlivosť je jednou zo základných podmienok dobrého vinára. Cibéby totiž potrebujú svoj čas. No a recept? Pre výrobu tokajského platia dve základné miery. Je to génsky sud s objemom 136 litrov. Druhá dôležitá miera je putňa plná cibéb, čo je približne dvadsaťpäť kilogramov hrozienok. Na výrobu 136 litrov napríklad štvorputňového vína treba štyri putne cibéb, čiže sto kilo zosušených hrozienok a ďalších dvesto kilogramov normálneho hrozna. Cibéby sa pomliaždia, zalejú vínom, alebo dokvášajúcim mladým vínom a všetko sa nechá macerovať. To je základný materiál, dojča putňové, ktoré sa naskladní do súdkov a dva až tri roky leží v pivnici. Až potom je z neho finálny produkt, tokajské putňové.“ V podstate to znie celkom jednoducho... cibéby sa zmiešajú s vínom a uskladnia v sude. Všetko je však oveľa zložitejšie. „Nesporne. Cibéby treba najprv povyberať zo strapcov. Strapec nikdy nie je stopercentne cibébový, nanajvýš dvadsať, tridsať percent. Sem tam bobuľka. A každú musíte ručne z toho strapca vybrať, asi tak, ako keď idete na čučoriedky bez česáka. Denný výkon je asi desať kilo cibéb na jedného pracovníka. Princíp zosušenia cibéb je v niektorých prípadoch jedna ku šiestim, inde jedna ku siedmim, čo znamená, že tých sto kilo októbrových cibéb niekedy v septembri bolo šesťsto, sedemsto kilogramov hrozna... takže v súčte je to do deväťsto kilo hrozna niekde na začiatku septembra, náročná a dlhá prácnosť v októbri, dva až tri roky čakanie na zrenie a finále... 136 litrov vína.“ Vo vinohrade je Jaroslav Ostrožovič doma a... viac ako doma. Jeho obľúbeným miestečkom je pivnica! Pravá tokajská tufová pivnica. Kráľovstvo chladu a šera, obrastené vzácnou čiernou plesňou Cladosporium cellar, ktorú si vinári chránia ako pravý podzemný poklad. Keď si oči v pivnici zvyknú na tmu, odhalia sa im skryté tajomstvá. Víno lenivo tečie do pohára, akoby unavené dlhým čakaním na to, kým sa ho niekto odváži vychutnať. „Jantárovo zlatohnedá farba v bielom pohári rozkvitne ako medová ruža s vôňou kôrky chleba, hrozna a domova. Poláskaš víno na jazyku a zacítiš chuť medu divých včiel, chuť stáročí... Áno, v pivnici je moje najobľúbenejšie miesto. Tam človek zabudne na čas, tam sa dokonale „odstrihnem“, veď tam nie je ani signál. Tiež som rád vo vinohrade. Najmä, ak je jeseň pekná a slnečná. Z kopcov je výhľad doďaleka, je tam pokoj, ticho...“ Ako vinára ho, pravdaže, zaujímajú aj iné vinárske oblasti, chodí po svete, obzerá, koštuje... Prešiel Champagne, rakúske vinárske oblasti, niečo aj v Nemecku, prednedávnom pochodil vinohradnícke oblasti južného Maďarska a severného Chorvátska. Degustoval tamojšie vína, ale neporovnával. Nie v zmysle, či to alebo ono víno je lepšie alebo horšie ako jeho. „Hodnotím víno podľa toho, či mi chutí a či nie. Myslím si, že dosť častou chybou konzumentov vína je, že porovnáva neporovnateľné. Každé víno je osobité, pod každé sa podpisuje oblasť jeho zrodu a zrenia, ruka toho vinára. Veľakrát aj zlá konštelácia hviezd spôsobí, že víno vám nechutí. A možno to prostredie, kde víno chutnáte, je jednoducho nevľúdne... Víno je krásna vec a treba v ňom hľadať to pozitívne.“ A čo robí vinár v zime? „V prvom rade sa stará o víno. V pivnici sa máte čo obracať. V decembri a januári zvlášť. Veľa manipulácií s vínom, veľa chutnania, veľa rozhodovania. Až niekedy vo februári nastane na chvíľu útlm, ale to už začína rez vo vinohrade. Pravdaže, nechcem tým povedať, že sa z vinohradu nemôžem ani pohnúť, na dovolenku, na oddych si s rodinou vždy nájdeme čas. Ale tento džob, pokiaľ človek pestuje hrozno a vyrába víno, je celoročný kolotoč... Ale ja to mám takto rád.“ Dracenov vinársky zákon vraví: Dlhšie trvá víno urobiť ako ho vypiť... Zákon je zákon, vinár musí byť trpezlivý a víno, ako všetko krásne na tomto svete, potrebuje svoj čas. Čas dozrieť.


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 185
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 908
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 704
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 181
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 035
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 571
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 928
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 833
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 533
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 698
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Babilon vydal prvú kuchárku v slovenskej reči

Ján Babilon zhromažďoval recepty dvadsať rokov. V roku 1870 vydal prvú kuchársku knihu v slovenskom jazyku.

45m

Skríningové testovanie sa v meste uskutoční cez víkend.

6 h
Zvážnica z Králik na Skalku je rozbitá, pri zjazdoch hrozia nepríjemné úrazy.

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

8 h
Preteky zrušili pre silný vietor a sneženie.

Výstrahu pre okresy Banská Bystrica a Brezno zvýšil Slovenský hydrometeorologický ústav na druhý stupeň.

10 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

9 h

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

8 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?