BANSKÁ BYSTRICA - Hádzanárky Banskej Bystrice v spoločnej česko - slovenskej interlige strávia niekoľkomesačnú prestávku na tretej priečke so šesťbodovou stratou na vedúce Michalovce a so štvorbodovým mankom na druhú Šaľu. Zverenky trénera Ivana Kovaľova z desiatich stretnutí len tri nedotiahli do víťazného konca. Ich premožiteľkami bola Šaľa, Michalovce a na záver Zlín. O prvej polovici súťaže sme hovorili s trénerom ŠKP Ivanom Kovaľovom.
O jeseni
- Nemôžem ju hodnotiť úplne negatívne, ale ani pozitívne. Najhoršie, čo môže byť, je skutočnosť, že v priebehu piatich mesiacov utrpeli ťažké zranenia dve hráčky zo základnej zostavy Lenka Hájičková a Monika Kollárová. Po tom, čo obe strelili po jedno góle už v prvom polčase museli odstúpiť, keď im praskli achilovky a to pre každú znamená minimálne štyri týždne bez hádzanej. Verím, že Lenka už v januári bude k dispozícii, kým Monike aspoň dajú dole sádru. Pritom január máme veľmi ťažký a Monika bude chýbať v dôležitých zápasoch.
O vytriezvení
- Sezóna sa pre nás začala ťažko, ale prípravu sme mali fantastickú. Absolvovali sme sústredenia v Chorvátsku, mal som z družstva dobrý dojem, takisto aj v Maďarsku, kde sme chodievali do Budapešti na prípravné zápasy. Hrali sme dobre a doslova som sa tešil na začiatok sezóny. Ale potom prišlo vytriezvenie a dve, v úvodzovkách kvalitné virózy mi kompletne skolili družstvo. Najprv to bola črevná chrípka a potom klasické chrípkove ochorenie. K tomu tradične náročný súťažný program na začiatok so silnými súpermi. Po dobrom výsledku, ale nie dobrom výkone v Partizánskom, prišla krutá prehra so Šaľou a potom aj s Michalovcami. Súperom však treba zložiť poklonu, Šaľa bola vtedy vo vrcholnej forme a aj Michalovce hrali dobre. Dostali sme dvakrát tvrdo po nose, ale spamätali sme sa a prišla séria úspešných výsledkov.
O scenári
- Ešte pred sezónou som si pripravil scenár, ktorý sa mi takmer naplnil. Spolu s prezidentom klubu i manažérom Igorom Kašperom sme analyzovali situáciu, prečo máme také nízke návštevy, čo je pre mňa najväčšie rozčarovanie. Veď vlani na prvý domáci zápas so Sláviou prišiel plný kotol a uhrali sme remízu. Prišli sme na príčinu - nemali sme takú mediálnu propagáciu, ako vlani. Tento rok nám do manažérskej koncepcie nezapadli dve skutočnosti: v lige sa darilo futbalovej Dukle, ktorá hrala aj európsky pohár. Druhá vec - kvôli štrajku v NHL je na Slovensku hokejový boom, väčšina hviezd hrá doma. Futbal a hokej su na Slovensku topšporty a nám to odlákalo časť divákov. Očakávam, že v januári sa návštevy u nás zmenia. Bude futbalová prestávka a my budeme hrať ligu i európsky pohár s Bukurešťou. Rátal som s tým, že postúpime cez Kikindu, nečakal som, že posledný zápas v kalendárnom roku v Zlíne prehráme.
O súperoch
-WHIL je teraz netradičná, lebo máme jedenásť družstiev. V každom prípade táto súťaž má svoj význam. Bohunice sú oživením, Brno ako veľké a bohaté mesto má dobrý tím. Naše družstvo tam zahralo famózne. Je mi jasné, že po prehre so Zlínom sme si skomplikovali situáciu, čo sa táka postavenie po základnej časti. Skončiť na druhom mieste bude veľmi ťažké.
O budúcnosti WHIL
- Je možno trošku pravdou, že Česi v HIL potiahli Slovákov, na začiatku boli oni špičkou, teraz sa to otočilo. Ale rušiť to zo závisti, alebo neprajnosti, je čudné. Čo sa týka ženskej súťaže - neviem si predstaviť, že z kvality a vyrovnanosti by zrazu na Slovensku ostali len Michalovce, Šaľa, Bystrica a koniec. Koho by sme tu mali? Cestovali by sme vonku vyhrávať o 15-20 gólov, aký by to malo význam? Jedného dňa by prišiel európsky súper a poriadne by nám násúkal a potom by sme sa čudovali. Podľa mojich informácií, je záujem udržať WHIL, myslím si, že pre kluby je to ekonomicky zvládnuteľné. Neviem, akým právom má o týchto veciach rozhodovať niekto hore a nie tí dole, teda kluby. Ako som sa rozprával s trénermi, ak by sa teraz hlasovalo, drivá väčšina by bola za zachovanie WHIL. Je to mladá súťaž, treba ju rozvíjať.
O tlaku
- Tvrdší a náročnejší šéf, ako je môj otec je len málokedy. Keď som ako 19-ročný pracoval ako manažér v klube, bola to tvrdá drina. Ale vážil som si šancu pri špičkovom družstve, ktoré sa stalo majstrom a hralo finále európského pohára. Drel som a dalo mi to veľa. Teraz poznatky zúročujem. Otec je tvrdý šéf, ale férový. Keby bol príliš dobrý, výsledky by také neboli.