Do roku 1994 existovali u nás zberne, ktoré vykupovali slimáka záhradného. Mária Vávrová, špecialistka na bezstavovce Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici charakterizovala zber tohto druhu ako živelný.
"Ľudia ročne vyzbierali také množstvá, že jeho populácie vo voľnej prírode boli na viacerých miestach ohrozené," konštatovala Vávrová. Ministerstvo životného prostredia vtedy zaradilo slimáka záhradného medzi ohrozené druhy. Na jeho zber bola potrebná výnimka.
Do roku 2002 sa počet slimákov zvýšil a ochranári ho spod zákona čiastočne vyňali. Zbierať sa môže od prvého augusta do 30. novembra a povolený je len zber, nákup a predaj voľne žijúcich jedincov s priemerom ulity väčším ako 25 milimetrov.
"Sú to asi ročné slimáky. Zber je obmedzený tak, aby nenarúšal ich rozmnožovací cyklus," vysvetľuje odborníčka. Zároveň dodáva, že máloktorý slimák vo voľnej prírode má to šťastie dožiť sa vyššieho veku, pretože stojí na začiatku potravinovej pyramídy.
Úplný zákaz zberu slimákov zostal v Prešovskom, Rožňavskom a Gelnickom okrese. Podľa Jána Pilinského z odboru ochrany prírody a krajiny ministerstva životného prostredia bol v týchto okresoch záujem o ulitníky tradične najväčší. "Okrem slimáka záhradného je tu rozšírený aj slimák žltkastý, ktorý je zákonom chránený. Ľudia si ich často mýlili, tak sme sa to rozhodli riešiť úplným zákazom," povedal Pilinský. Nevie odhadnúť aké množstvo slimákov sa ročne vyvezie. "Do roku 2002 sme udelili výnimky na vývoz rádovo piatich ton ročne. Dostali ich prevažne malochovatelia, ktorí mali väčšinu slimákov z umelého chovu," spomína Pilinský. Predpokladá, že obchod v najbližších rokoch naberie na obrátkach, ale pre spracovateľov ako Francúzsko sme len minimálnym zdrojom.
Štátna ochrana prírody bude výskyt slimáka záhradného naďalej monitorovať a ak sa stav výrazne zníži, bude opäť zaradený do zoznamu ohrozených druhov.