Napriek tomu, že už niekoľko rokov býva v Selciach, miestni obyvatelia ho za svojho nepovažujú. Naopak informácia, podľa ktorej ho v istom denníku pasovali za ich rodáka, mnohých poriadne nahnevala. "Rodený Selčan by také niečo nespravil," zhodli sa viacerí. Lupič predtým spolu s bratom býval na banskobystrickom sídlisku Fončorda. "Už keď chodil na základnú školu, bol akýsi zvláštny, svojský. Od ostatných sa odlišoval nielen vysokou postavou," prezradil nám jeden z jeho bývalých spolužiakov. Neskôr brat potreboval obydlie len pre seba, a tak Jozefovi kúpil byt v bývalej družstevnej bytovke v Selciach. V dedine už predtým v jednom z rodinných domov pomáhal v súkromnej firme. "Museli sme sa s ním rozísť," povedal otec majiteľa firmy. "Bol nedôveryhodný a ani v robote nebol príliš dobrý. Po čase sa aj v našej kuchyni správal ako doma." Nejaký čas ešte robil v Banskej Bystrici, ale o prácu prišiel aj tam. Selčania ho moc nepoznajú, do bytu chodil len prespávať a väčšinou sa zdržiaval v meste. Vraj to bol vetroplach, ktorý sa stále niekde ponáhľal a niekedy táral dve na tri. Ľudia si ho preto doberali a nebrali vážne ani vtedy, keď sa zastrájal, že vykradne banku... "Do registračných pokladní sa ale naozaj rozumel. Občas opravoval aj u nás. Vždy dostal čo si pýtal, nakupoval však tak, že raz zaplatil, inokedy nie. Dodnes má u nás dlžobu," hovorí majiteľ jedného zo selčianskych obchodov.
Autor: klm
