"Keďže veterný živel sa prehnal veľmi nečakane a na veľkom území, mnoho zvierat určite zahynulo alebo sa poranilo," hovorí Miroslav Saniga zo starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV. "Mnohé operence boli určite pred víchrom poukrývané v stromoch a po páde na zem v nich zahynuli." Aj väčšie zvieratá - jelene, srnce, diviaky a medvede, hľadali úkryty v lesných zátišiach a pri víchrici zažili poriadny šok, ktorý nadlho poznačil ich správanie.
Živočíchy, ktoré vyčíňanie živla prežili, sa museli s realitou neexistencie ich životného prostredia vyrovnať doslova zo dňa na deň. "Zvieratá, ktoré vystrájanie vetra prečkali bez ujmy na zdraví, sa budú len ťažko spamätávať zo straty svojich teritórií," tvrdí M. Saniga. Strata územia, ktoré považujú za svoje, totiž u nich navodzuje skleslú náladu a nechuť do života, čo môže skončiť aj uhynutím. Navyše efekt zo straty teritória môže byť tesne pred zimou ešte výraznejší.
Vtáky, ktoré sú biotopovo ako aj potravou viazané na les (ďatle, sovy, sýkorky, jariabky), sa po víchrici museli presťahovať do okolitých oblastí, kde zostali porasty nepoškodené. Tam ich však čaká boj o územie s konkurenciou, ktorá tam bývala už doteraz. Veľký šok zažijú i sťahovavé vtáky, ktoré sa na jar vrátia do svojich na nepoznanie zmenených rodísk. Ak budú chcieť založiť potomstvo, budú musieť totiž najskôr podstúpiť boj o kúsok teritória na nových územiach.
Podobne je to aj s cicavcami. Ich migrácia do nových vhodných biotopov je však podstatne ťažšia ako u vtákov. Podľa M. Sanigu asi najhoršie dopadli medvede, pretože práve medzi Martinom a Katarínou zvyknú zaľahnúť na zimný spánok.
Pre niektoré živočíchy sa po katastrofe životný priestor naopak rozšíril. Na svoje si prídu najmä vtáčie druhy, ktoré obývajú polomy, holiny a rúbaniská. V postihnutej oblasti by tak mali vzrásť populácie orieška hnedého, vrchárky modrej, ľabtušky lesnej a snáď i tetrova hoľniaka. M. Saniga predpokladá, že výrazný vzostup početnosti možno očakávať aj u drobných lesných hlodavcov.