Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Ibi Maiga: Som presne taký, ako v knižke

Ibrahim Maiga je „boží človek“. Boží ľudia, ako sa hovorí, sú medzi nami na to, aby šírili okolo seba, pokoj, pohodu, dobro a dobrú náladu.


Tiež sa hovorí, že boží ľudia nemôžu plávať s prúdom... Ibi je dobráčisko a je s ním sranda a pohoda. Ibi nepláva s prúdom. Svojou knihou „Slovensko, osud môj, ty kokso!“ narobil poriadny rozruch.
Kniha sa začína jeho príchodom do vtedajšieho Československa, bolo to pred osemnástimi rokmi, a končí vlastne tam, kde začala vznikať. V nemocnici. Poslednú časť v knihe Ibi nazval Pravda o havárii. Osudná udalosť z mája roku 2002 ho priviedla na hranicu života a smrti a možno aj na hranicu poznania skutočného zmyslu života a poznania skutočného priateľstva. Vtedy a tam skrsla v ňom myšlienka napísať knihu. Aby Slováci vedeli, aký naozaj je. Jeho spoveď je úprimná. Nič nezatajuje. Ani o sebe. Predovšetkým o sebe nie. Ale ani o iných. Preto ten rozruch... (Len tak, mimochodom, Ibi si s každým tyká. Písaný rozhovor s Ibim je, bohužiaľ, ochudobnený o sluchový zážitok. Jeho slovenčina má neopakovateľné čaro.)


Vo svojej knihe si sa maximálne otvoril. Musel si predsa predpokladať, že vyvolá rozruch. Alebo nie?


- Táto knižka je skutočný Ibi Maiga. Nie žiadny Čierna bača, Vápno, či Ibijojo... Som to ja. Človek, ktorý na Slovensko prišiel z čiernej Afriky, zopár rokov tu žije a pre ktorého sa Slovensko naozaj stalo jeho osudom. Máš pravdu, že som sa v knihe maximálne otvoril a dopustil som, aby sa v nej objavilo to, čo sa objavilo. Vedel som veľmi dobre, že niekomu sa to môže znepáčiť, aj to, že to niekto môže použiť proti mne. Ale som na to pripravený. Myslím si, že nemám čo tajiť a že to, ako sa správam, je správne. Nielenže si to myslím, verím tomu. Nemienim sa tváriť, že uznávam niečo iné, že som iný než som. Som presne taký, ako v knižke.


V tejto knihe menuješ mnohých ľudí. Svojich priateľov, aj tých, o ktorých si si myslel, že sú tvoji priatelia. Mohol si ich „ukryť“ za skratky, pseudonymy. Prečo si tak neurobil?


- Mohol som nikoho nemenovať... Dôvod, prečo som tak neurobil? Chcel som, aby si uvedomili, že to, ako konali, bolo nesprávne. Aby sa zmenili, aby sa zamysleli nad sebou a stali sa lepšími. Tušil som, že mnohí to nepochopia. Nepochopili to dokonca až tak, že prišli vyhrážky na moju osobu. Musel som podať trestné oznámenie. Lebo jeden nikdy nevie. Nič netreba brať ľahkovážne.


Nemyslel si na to, že by si mohol niekomu aj ublížiť?


- Nie, lebo som nikomu ublížiť nechcel a ak to niekto tak cíti, je mi to naozaj ľúto. Nemyslel som to tak. Mrzí ma, že novinári sa v tom špárajú a vyťahujú len negatíva. Každý, kto si prečíta moju knižku, objaví aj veľmi dobré stránky ľudí, o ktorých píšem. Sú to moji priatelia, ľudia, ktorých mám rád, nechcem mať s nimi konflikty. Len som chcel, opakujem to, aby si uvedomili, že sa tak nemôžu ďalej správať. Veď sa aj hovorí, správaj sa ku iným tak, ako by si chcel, aby sa oni správali k tebe. To je to, čo som chcel.


Knihu končíš opisom nešťastnej havárie spred dvoch rokov a tým, čo sa dialo po nej. Tieto udalosti ťa vlastne „naštartovali“ k jej napísaniu...


- Snažím sa ľuďom priblížiť, akým spôsobom som skoro prišiel o život. Áno, aj to bol dôvod, prečo som túto knihu napísal. Veľa sa o mne vtedy klebetilo, písali sa klamstvá. Niektorí novinári zašli až tak ďaleko, že napísali o mne, že mám AIDS. Neskôr som sa dozvedel, že to bolo objednané. Z naozaj dôverných kruhov viem, že to bolo tak. V šoubiznise je možné všetko.

Dobre, nebudeme prezrádzať, čo je v tvojej knihe, kto chce, nech si ju prečíta. Povedz však, čo v nej nie je. Viem, že materiálu na knihu bolo oveľa, oveľa viac, ako sa do nej napokon dostalo. A ešte, ako kniha vznikala a kto ti pri jej tvorbe pomáhal?


- Veľmi mi pomohla Nataša Ďurinová. Nebolo to ľahké. Večne sme sa hádali, ona tam chcela dať to, čo ja nie a naopak. Ale napokon sme došli ku kompromisu. Písať som začal, ako som už spomenul, po havárii, v nemocnici. V ukrutných bolestiach. Diktoval som sestričke a ona písala. Potom som pokračoval doma. Keďže však nie som ten typ človeka, čo si sadne a píše, trvalo mi to dva roky. Písal som len vtedy, keď mi niečo zišlo na rozum. Napísal som až deväťsto strán! A zašiel som do Ikaru, či nemajú záujem vydať moju autobiografiu. Pridelili mi Natašu, a že nech sa potrápime. Aj sme sa potrápili. Ale knižka je na svete a ja som šťastný.


A čo teda v nej nie je?


- Napríklad to o tej objednávke napísať do novín, že Ibi má AIDS. Mohol som niekoho zdiskreditovať. A to som nechcel, nechcel som povedať, kto je za tým... Veľa tam toho nie je. Ver tomu, že to, čo vyšlo v knihe, je nič. Iba taká kvapka v mori toho, čo som na Slovensku zažil!


Ibi, ty si už na Slovensku ako doma. Ale doma si tiež v Afrike, v Mali. Kedy naposledy si tam bol?


- Asi pred dvoma rokmi. Ale chystám sa domov teraz v januári. Dúfam, že mi do toho nič nepríde, rád by som išiel. Predsa len, moji rodičia sú už starí a chorí, všeličo sa môže stať... Takže v januári, ak Boh dá, pôjdem pozrieť rodičov.


Určite im vezmeš svoju knihu. Napokon, veď si ju venoval im.


- Iste, rád by som im knihu zobral, no neviem... Sú v nej aj fotografie z muzikálu Klietka bláznov, kde som prezlečený za ženu a skoro úplne nahý. Mamička to asi nepochopí. Snáď ale nájdem spôsob, ako jej to vysvetliť. Preložím jej tú knihu. Všetko. Nech mi aj vylepí facku. Napokon, ona by si našla spôsob, v Mali žijú ľudia, ktorí tu študovali, nič by mi nepomohlo, keby som jej nepovedal celú pravdu. Akurát by som možno ušetril tú facku.


Dnes už hovoríš po slovensky celkom dobre... aj keď šušlavo. Ktoré slovenské slovo si vedel ako prvé?


- Dobre. Bolo to slovo dobre. Sú s ním spojené moje prvé chvíle na Slovensku. V knihe o tom píšem.


A ktoré slovo sa ti dodnes ťažko vyslovuje?


- Pretože, ako si už povedala, šušlem, tak sú to všetky slová, kde je „s“. Aj kokso, ty kokso! Ale ľuďom sa to páči. Koľko razy ma pristavia a vravia, Ibi, povedz ty kokso... A ja poviem. Ty kokso mi zostalo. A mám ho aj v názve knihy. Pravda je, že keby mi niekto pred dvadsiatimi rokmi povedal, že nebudem žiť v Mali, ale niekde v Európe, na Slovensku, a že tam budem mať veľa priateľov a hovoriť ich rečou, neuveril by som.


Zo začiatku ti u nás bola zima. Už nie je?


- Mne je vždy zima. Ale čo nemôžeme zmeniť, na to si musíme zvyknúť, nie? U nás sa hovorí, že drevo, nech je akokoľvek dlho vo vode, nikdy z neho nebude krokodíl. Ani zo mňa, nech som tu akokoľvek dlho, nikdy nebude Slováčisko ako repa! A vždy mi tu bude zima.


Slovenské jedlá ti chutia? Čo si zvykneš doma vyvárať?


- Ja? Ja si nič nevyváram. Pretože ja som v noci dlho hore, lebo v noci je pokoj a v noci mávam najlepšie nápady. Doobeda teda dlhšie spím, asi tak do desiatej. A kto spí, nie je hladný, však? No a kým sa potom vychystám, môžem ísť rovno na obed. Nie, nevarím ja doma, naozaj už len keď musím. Poviem ti, mňa strašne nebaví umývať riad. Keď varím, narobím bordel a keď si pomyslím na tie riady, radšej nevarím. Stravujem sa v reštauráciách. Ale ja nejem veľa. Maximálne dvakrát za deň. Mám rád cestoviny a momentálne sú mojím najobľúbenejším jedlom rôzne špeciality so syrovou omáčkou, napríklad kuracie prsia. Aj kurací perkelt s haluškami mám rád. Aj med. Jem veľa medu, ovocia a zeleniny. Nechutí mi špenát a to... no, ako sa to volá, také malé čierne... aha, šošovica! Fazuľu mám rád, ale šošovica mi nechutí.


A čo bryndzové halušky?


- Tak teraz ti niečo poviem. Bryndzové halušky, keď som ich jedol prvý raz, boli pre mňa tým najhnusnejším jedlom, aké som kedy jedol! Ale dal som si ich druhý raz a zaľúbil som sa do nich... Získali si ma na celej čiare.


Keď sa oženíš, bude ti vyvárať žena. Chystáš sa oženiť?


- Áno, chystám sa. Raz určite. Len keby som vedel, s kým... Ale aj tak si myslím, že oženiť sa nie je podstatné.


Akože s kým? Dievčatá predsa majú o teba záujem.


- To áno, záujem majú. Aj kamaráti a známi mi vždy niekoho „dohadzujú“. Ja sa na to ale ešte necítim.


Aké dievčatá alebo ženy sa ti páčia?


- Aké baby sa mi páčia? Tak to je veľmi individuálne. V mojom veku, teda veku, na aký sa momentálne cítim, ale nepýtaj sa, viac k veku nepoviem, teda v mojom veku hľadám u žien už aj niečo iné, než len tú vonkajšiu „maketu“. Hľadám aj vnútornú krásu. Keď si ideš kúpiť voňavku, predsa si ju nevyberieš podľa obalu, musíš ju ovoňať. Aj človeka treba otvoriť, pozrieť sa do jeho vnútra, lepšie ho spoznať. Páčia sa mi však ženy, ktoré majú pekné držanie tela a vidieť na nich, že sa o seba starajú. Lebo keď sa žena stará o seba, bude sa starať aj o mňa, nie?


No, neviem, len či sa nemýliš... Povedz, veľmi sa naše slovenské ženy líšia od afrických? Myslím na pohľad.


- Ten rozdiel je veľký! Africké ženy sú plnšie, sú pri tele.
A Afričania majú také ženy aj radi, nepáčia sa im také tie vychudnuté modelky. Chudá žena v Afrike nemá úspech. Chudá žena je pre nich chorá alebo hladná. Tu na Slovensku stačí, keď je baba čo i len trochu pribratá a už sú chalani zdesení, vraj, preboha, tá ako vyzerá, že vôbec taká tučná vyjde na ulicu... Preto sa skoro všetky slovenské dievčatá trápia, nejedia, cvičia, behajú... ježiši, len kvôli chlapom, aby sa im páčili! Ja som už v tomto tiež zdeformovaný, lebo tu dosť dlho žijem. U nás v Mali nemáme modrooké blondínky, a tak keď som prišiel sem, slovenské dievčatá boli pre mňa exotické. Ale to už ma prešlo.


Kedy si zbalil svoje prvé dievča?


- Mal som asi desať rokov... Ale vieš čo, prečítaj si tento príbeh v knihe. Nazval som ho Ukázala mi v skrini. A ak by ťa zaujímalo, píšem tam aj, prečo sa šíri, že černosi majú veľkých...


A majú?


- (Smiech.) To ja neviem. Prečítaj si!


Máš zaujímavý účes. Meníš účesy dosť často. Robí ti dobre, keď sa ti niekto hrá s vlasmi?


- Ale nie! Trvá to strašne dlho. Čítam pri tom, alebo pozerám telku. Napríklad tento účes, čo mám teraz, mi moja kamarátka kaderníčka, tiež Afričanka, robila tri hodiny. Ale niektoré účesy mi robí aj dlhšie, aj viac ako desať hodín. A potom ma to svrbí a ťahá, v noci nemôžem spať. Ale, na druhej strane. je to vlastne ako lifting. Pozri, veď nemám vrásky. V našej rodine však nikto nemá vrásky. To keby si videla môjho otca, ten má osemdesiat rokov a takmer žiadne vrásky!


To preto ti baby nedajú pokoj, že stále vyzeráš mlado! A že máš na hlave vždy inú farbu vlasov. Už si vystriedal hádam všetky...


- Všetky nie. Ešte som nebol namodro. Ale plánujem, že keď sa vrátim z Afriky, dám si vlasy ostrihať nakrátko a zafarbiť na modro...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Zelená Bratislava
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 533
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 697
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 504
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 217
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 181
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 459
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 494
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 372
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 275
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 035
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Vrcholná bezohľadnosť: Kolesami zničili pasienky pre kone

Majitelia Pony farmy na Suchom vrchu podávajú trestné oznámenie.

Takto vyzerali pasienky po nájazde.
Marek Penksa dal vo vrcholovom futbale vyše 70 gólov. Nadviaže na neho syn Marco?

Pomník československým vojakom dokončili, slávnosť odsunula korona

Na zhotovení kópie pamätníka sa podieľala slovenská aj česká strana.

Rooseveltova nemocnica

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?