Ozbrojení lupiči prepadli Terno

Jediným svedkom bol prepadnutý zamestnanec stávkovej kancelárie (na foto). Ručičky hodín v pobočke stávkovej kancelárie Terno na Kyjevskom námestí v Banskej Bystrici ukazovali niekoľko minút pred osemnástou hodinou. Poslední tipujúci odišli pred chvíľkou a 24-ročný zamestnanec Marek zostal v prevádzke sám. Začal teda umývať podlahu. Keď počul otvárať dvere, chystal sa prichádzajúceho upozorniť, že sa blíži záverečná a tiket mu zoberie len, keď ho už má pripravený, lebo inak to nestihne. Bolo totiž asi 17.58 hod. a stávková kancelária je v stredu otvorená do šiestej... Keď však Marek zdvihol hlavu, namiesto tipujúceho zbadal troch maskovaných lupičov. "Podľa mňa mali maximálne 23 rokov, na hlavách čierne pančuchy, jeden držal pištoľ a kričal: Navaľ prachy, navaľ prachy!", opisoval na druhý deň dramatické momenty pracovník Terna. Tvrdil im síce, že od trezora nemá kľúče, ale jeden z lupičov vošiel za priehradku oddeľujúcu tipujúcich od zamestnancov a z kasy vybral peniaze. "Snažil sa ich napchať do nejakej taštičky alebo igelitky a pritom sa mu rozsypali po zemi. Ostatní naňho kričali: Rýchlo, rýchlo, zbieraj to!" Ich kumpán pozbieral bankovky a trojica ušla. Zamestnanec zavolal políciu. "Všetko prebehlo rýchlo, možno to trvalo poldruha minúty," odhaduje Marek. Podľa neho išlo pravdepodobne o Rómov a o mladíkov nie príliš inteligentných. "Nebolo to od nich dobre pripravené," tvrdí. "V ten deň nebola žiadna zaujímavá ponuka, tržba nebola veľká." Najväčšie obavy mal z toho, že lupiči boli viditeľne nervózni, v strese. Ruka sa triasla aj tomu, ktorý naňho mieril pištoľou. "Na 95 percent som si istý, že zbraň bola ozajstná. Bola kovová a masívnejšia ako nejaká hračka." V pokladni napokon chýbalo takmer 16 tisíc korún. Páchatelia ukradli bankovky od dvadsaťkorunáčiek až po tisíckorunáčky, ale obálku s peniazmi z druhej kasy, ležiacu hneď vedľa, si nevšimli. Podľa zamestnanca Terna však boli nevšímaví aj prípadní svedkovia. "Ľudia sú už takí. V tomto roku nás v noci dvakrát vykradli. Mreža bola otvorená, dvere rozbité a kým som prišiel do roboty, muselo okolo prejsť najmenej päťdesiat ľudí. Na políciu som to však hlásil až ja." Pravdou však je, že ulička, v ktorej sídli pobočka Terna, je "tichá" a večer okolo šiestej aj tmavá. O prepade ešte ani na druhý deň nevedela predavačka zo susedného papiernictva, ktorá zatvára rovnako o šiestej večer. Tesne po odchode z predajne síce počula húkať policajné autá, ale ani vo sne ju nenapadlo, že pred pár minútami bola doslova niekoľko krokov od miesta, kde došlo k ozbrojenej lúpeži. Marek je, rovnako ako vedenie firmy, presvedčený, že hrať sa na hrdinu za tie peniaze nestojí. Zároveň však prácu v stávkovej kancelárii nepovažuje za rizikovejšiu ako hocijakú inú. "Keď sa má niečo stať, tak sa stane. Aj na chodníku sa môžete pošmyknúť a spadnúť na hlavu. Keby človek nad tým takto rozmýšľal, tak nevyjde z domu..."