Na Nový rok vždy nový richtár!

Má to v sebe určite logiku, keď aj v čase počítačových zázrakov sem-tam nazrieme do zažltnutých análov, kroník, pamätníc. V tých letitých bohatstvách sa vždy nájde nejaké zrnko, stebielko či myšlienka, ktorej sa dá chytiť, preveriť, overiť a celkom normálne a súčasne pozitívne zušľachtiť... Takéto poklady a svedectvá ukrývajú takmer všetky archívne dokumenty. O priebehu významnej udalosti, akou, napríklad, bola voľba richtára v meste pod Urpínom pred pár storočiami, sa to týka Nového roka, skúsme sa trochu do minulosti preniesť.
Tradícia voľby najvyššieho predstaviteľa mesta je stará vyše sedem storočí. Právo voľby richtára udelil „novej osady Bystrice“ niekedy v dobe pred 14. októbrom 1255 uhorský panovník Belo IV. listinou, ktorú vydal na kráľovskom hrade v dnešnej Slovenskej Ľupči.
Obyvatelia Banskej Bystrice si mohli (a museli) vyvoliť osobu, ktorá po dobu jedného roka viedla mestskú komunitu. Osoba richtára z prvého roka existencie mesta nie je známa, ale už o rok neskôr ním bol komes Andrej a tento úrad zastával ešte aj v roku 1282. Po jeho smrti bol richtársky úrad až do roku 1758 obnovovaný každoročne, ale ani jeden richtár nemohol byť volený bezprostredne dvakrát za sebou (!). Od roku 1759 - čiže pred 245 rokmi - začali richtárov voliť na viacročné funkčné obdobie.
Richtárom mesta sa pôvodne mohol stať iba mešťan nemeckej národnosti, ktorý vlastnil dom na námestí (dnes Námestie SNP). Rovnaké obmedzenie platilo aj pre členov dvanásťčlennej mestskej rady. V praxi sa dodržiavalo tak prísne, že ak niekto svoj dom predal v čase, keď bol členom mestskej samosprávy okamžite sa musel vzdať funkcie.
Prvý slovenský richtár, Gabriel Šidlovský, sa ujal funkcie v máji 1651. Od nasledujúceho roka sa richtársky úrad obsadzoval podľa schémy: Slovák - katolík, Nemec - katolík, Slovák - evanjelik, Nemec - evanjelik.
Richtár v minulosti bol prvým spomedzi mešťanov a vo svojej osobe reprezentoval najvyššiu autoritu na území mesta. Jeho postavenie bolo oproti postaveniu súčasného primátora mesta oveľa významnejšie, pretože stelesňoval nielen najvyššiu administratívnu, ale aj súdnu právomoc.
Voľba nových orgánov mestskej samosprávy mala v Banskej Bystrici ustálený priebeh, ktorý sa v zásade nemenil po celé stáročia. Voľby sa spočiatku konali, podobne ako v Banskej Štiavnici, na Hromnice, teda 2. februára. Neskôr termín volieb presunuli na Nový rok. Ostatný deň dvanásteho mesiaca v roku sa konalo posledné zasadnutie mestskej rady, na ktorom richtár spolu s účtovníkom predniesol záverečné vyúčtovanie. Potom sa vzdal úradu a predniesol slávnostnú rozlúčkovú reč.
Po skončenom zasadaní sa spravidla organizovala hostina, ktorá sa často končila až v neskorých nočných hodinách.
Na Nový rok sa obyvatelia mesta o štvrtej ráno za vyzváňania zvonov zhromaždili v radnici v mestskom zámockom areáli. Tu si vypočuli aj menoslov držiteľov volebného práva a navrhli troch kandidátov na úrad richtára. Po sčítaní hlasov zvolili richtára a nasledoval výber členov mestskej rady. Spravidla 3. januára sa protokolárne preberal úrad a inventár (mestské pečate, právne knihy, nevybavené písomnosti, kľúče od mestských brán, pokladnica, vzorové miery a váhy, mosadzný zvonček, richtárska palica, popravný meč a dva turecké koberce). Potom sa nový richtár ujal vedenia prvého zasadania mestskej rady...