BANSKÁ BYSTRICA - Sám si myslí, že problém, s ktorým sa na nás obrátil, je "v poriadku". Čitateľ Ján Voskár si napriek tomu našiel cestu do redakcie a porozprával nám o ňom. Vraj aj preto, aby dnešní, povedzme tridsiatnici, ktorí budú o 35 rokov očakávať "výhodný dôchodok", neboli sklamaní.
Náš čitateľ ešte v roku 1965 uzatvoril spolu s manželkou v Štátnej poisťovni zmluvu v tom zmysle, že poisťovňa uhradí pohrebnej službe výdavky za prevoz do krematória i vystrojenie ich pohrebu žehom, najviac však sumu 850 korún. "Vtedy, a prakticky až do roku 1989, táto čiastka kryla výdavky na nákup rakvy i spopolnenie," napísal takmer po štyridsiatich rokoch v liste poisťovni. V dobrej viere ju v ňom teda žiadal, aby k pôvodnej zmluve urobila dodatok a zaviazala sa v ňom, že pohrebnej službe uhradí reálne výdavky za rakvu a prevoz do krematória, platné v čase pohrebu poisteného. Odpoveď pána Voskára nepotešila, hoci priznáva, že ju v podstate očakával. Podľa nej poisťovňa na jeho pohreb prispeje pozostalým maximálne sumou 850 korún, čo bude stačiť sotva na veniec.
"Aj z toho vidieť, že ľudia, čo začnú teraz sporiť, nemôžu vedieť, aký úžitok z toho budú mať, povedzme, o 35 rokov. Viete, aké zmeny ekonomických a spoločenských pomerov sa môžu stať za 35 rokov?," pýta sa náš čitateľ a na dôkaz svojich pochybností dodáva príklad zo života staršieho suseda. "Ešte za prvej Československej republiky uzatvoril životnú poistku. Za slovenského štátu však poisťovňu zlikvidovali a peniaze mu nikto nevrátil. Po vojne teda začal sporiť "do štrimfle", ale v roku 1953 ho mena peňazí pripravila o korunky zase..."
Autor: klm
