Podľa Miroslava Sanigu z Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách, takouto výnimkou je napr. populácia vlka dravého. Vlky sa pária od januára do marca, a o tom, že ich svojské "vohľady" už začali, svedčia aj aktuálne pozorovania vo Veľkej Fatre a Starohorských vrchoch.
Návštevník horských a podhorských oblastí v tejto časti Slovenska sa pri nočnom potulovaní prírodnými zátišiami môže stať svedkom zásnubného vlčieho zavýjania. Za takýmto "koncertom" však netreba vždy chodiť do najodľahlejších lesných zákutí. "Šelmy totiž občas zablúdia aj do blízkosti horských a podhorských dediniek," tvrdí M. Saniga. Výsledkom zimnej lásky je dva až sedem vĺčat, ktoré vlčica vrhne v skrytom brlohu zvyčajne v apríli alebo v máji.
Po prvej svetovej vojne boli stavy vlka aj na Slovensku, ktorého hory boli kedysi jeho kráľovstvom, takmer úplne zdecimované. Podľa M. Sanigu sa však odvtedy vlčia populácia pozviechala a v súčasnosti žije najmä na území stredného, severného a východného Slovenska okolo 150 vlkov.
Úplne iné problémy majú v týchto dňoch medvede, zvyknuté zimu prespať. Vo Veľkej Fatre, Kremnických a Starohorských vrchoch si však viaceré poriadne nepospali. Striedanie chladného a extrémne teplého počasia počas tohtoročnej zimy a s tým spojené vytápanie brlohov spôsobilo, že aj tie medvede, ktoré na sklonku jesene zaľahli, svoje pelešiská predčasne opustili.
Mnohé teda nie sú vyspaté tak ako počas zím, keď im brlohy zavalí poriadna snehová nádielka, spod ktorej sa vyhrabú až začiatkom apríla. "Z ôsmich dlhodobo monitorovaných medveďov už len jeden samec a medvedica s dvoma mláďatami ešte pochrapkávajú vo svojich nocľažiskách pod Majerovou skalou a v Suchej doline vo Veľkej Fatre," povedal M. Saniga.