V gregorovskom dome nešlo nikdy o ustupovanie

Bola krásna (nikto, kto o nej hovorí, neopomenie túto vlastnosť), vzdelaná a nadchnutá ideálmi ženskej emancipácie, ktorú ako nadšená organizátorka ženského hnutia propagovala aj v živote. Vo svojich zbierkach próz (Ženy, Môj svet, Zo srdca) a románoch (Vlny duše, Čas nezastavíš, Pokorní ľudia) zobrazila osudy slovenských žien všetkých spoločenských vrstiev, mladých, starých, prostých i učených, ich duševné stavy, rozčarovania v láske i v manželstve a ich nespravodlivé spoločenské postavenie v prvej tretine 20. storočia.
Hana Lilgová sa narodila pred 120 rokmi, presne 30. januára 1885 v Martine, vo farbiarskej rodine. Absolvovala štvorročnú maďarskú meštiansku školu, čo inteligentné a nadané dievča neuspokojovalo. Martin bol však centrom kultúrneho a spoločenského života a v jeho víre sa jedného dňa zoznámila so známym Jozefom Gregorom-Tajovským. Zaimponoval jej nielen zdatný a vzhľadný mladý muž, ale i to, že mu "z vrecák vykúkali knižky"...

V gregorovskom dome

V dome Jozefa Gregora-Tajovského, ktorému bola 33 rokov manželkou (vzali sa v Nadlaku roku 1907, J. G. Tajovský umrel 20. mája 1940), vytvorila prostredie, kde sa schádzal slovenský literárny svet, kde sa odohrávali vzrušené debaty o umení a o živote. Dve tak rozdielne povahy sa veľmi snažili o šťastný spoločný rodinný život.
Dcéra Hany Gregorovej, Dagmar Gregorová - Prášilová, ktorá vlani, 23. septembra 2004 zomrela v Prahe vo veku nedožitých 89 rokov, vo svojej knihe "Gregorovský dům" (Praha 1995) píše: "Teraz, s odstupom rokov, prichádzam na to, že mamička vlastne prežívala život inak ako otecko. Bola rozhodne menej realistická, viac romantická, snivá, rada čítala romány, donekonečna vedela o nich debatovať s priateľmi, bola dušou bratislavskej spoločnosti, kým otecko najradšej vysedával doma, alebo sám na brehu Železnej Studničky a chytal rybenky v tichu prírody... Boli to vlastne dve rozdielne povahy."

To je asi život

Dagmar Gregorová-Prášilová na inom mieste spomína: "Čítala som v liste oteckovi mamičkinu vetu: Náš pomer je od začiatku obsažný, ale i veľmi boľavý, plný neprestajného boja, no vari práve to je asi život. Uvedomila som si, že v gregorovskom dome nešlo nikdy o ustupovanie, ale o objasňovanie nezakrývaných vlastných problémov, názorov, o ich stretnutie a pochopenie druhým. Nie kompromis, ale tolerancia."
Hana Gregorová po vzniku ČSR bola redaktorkou Slovenského východu, od roku 1921 žila v Bratislave a po smrti J. G. Tajovského sa v roku 1940 odsťahovala s dcérou do Prahy, kde 11. decembra 1958 umrela vo veku 73 rokov. Okrem spomenutých prozaických prác napísala aj cestopisné črty "Svet je tak krásny" (1935) a niekoľko rozprávkových kníh pre deti. Zaujímavosťou je, že debutovala vlastne prekladom románu K. Mikszátha "Dáždnik svätého Petra" (1911), ktorý poznáme najmä vo sfilmovanej podobe.